Zberom úrody sa pôda ochudobňuje o živiny, v dôsledku toho rýchlo klesá úrodnosť pôdy. Aby neklesali výnosy úrody, je nevyhnutné dopĺňať živiny hnojením.
Pestovatelia, ktorí hnoja organickými hnojivami, ako sú kompost alebo hnoj, sú neomylne presvedčení, že používajú najlepšie hnojivo a očakávajú, že si zabezpečia potrebnú výživu v plnom rozsahu aký rastliny potrebujú. Je to naozaj tak?
Vysoké výnosy a zdravý rast rastlín nie je možné dosiahnuť bez dodania živín rastline vo forme vhodne zvoleného hnojiva, ktoré by malo spĺňať nasledovné požiadavky:
- hnojivo obsahuje všetky potrebné živiny
bez nežiadúcich prísad a balastných látok - živiny musia byť prístupné
- živiny sú v prijateľnej forme
- živiny sú v správnom množstve a v správnych pomeroch
- živiny sú dodané rastline v správny čas
Nedodržanie len jednej z požiadaviek hnojenie stráca na účinnosti.
V jednotlivých etapách rastu a vývoja rastlín, sú živiny z hnojív a z pôdy využívané v rôznom rozsahu. Príjem živín sa mení čo do množstva, tak aj do kvality.
Väčšina drobných ekologických pestovateľov používa na hnojenie svojich rastlín len organické materiály ako sú kompost a hnoj. To určite môže fungovať, ale má nevýhody a riziká, poďme si ich rozobrať podrobnejšie.
1. problém
CHOROBY, HMYZ A SEMENÁ BURÍN
Kompost a hnoj veľmi často obsahujú choroby, hmyz a semená burín.
Hnoj a ani kompost nie sú takmer nikdy čisté, pred aplikáciou sa nesterilizujú, preto obsahujú choroby, hmyz a semená burín, ktoré sa budú rozvíjať vo vašej záhrade a podstatne znížia výnos.
Keby sa proces kompostovania uskutočňoval aeróbne – za prístupu vzduchu, pri trvalej teplote 45-60° C, viac ako 3 týždne, a zrení 3-4 mesiace, potom by sa zabil všetok hmyz, choroby aj semená burín.
Avšak kompostovanie sa takmer nikdy nevykonáva aeróbne – za prístupu vzduchu, ale prebieha anaeróbne – bez prístupu vzduchu a bez dostatočnej teploty. Takéto nedostatočné podmienky predlžujú kompostovanie na mnoho mesiacov i rokov, a tak semená burín, hmyz a choroby, sú často vážnym problémom pre pestovateľov.
2. problém
ŽIVINY V NESPRÁVNOM ČASE
Prístupnosť k živinám nezodpovedá časovým potrebám rastlín. Na začiatku vegetačného obdobia je rastlina prehnojená a neskôr trpí nedostatkom živín, rastlina hladuje.
OD ČOHO ZÁVISÍ MNOŽSTVO A KVALITA ÚRODY
Množstvo a kvalita úrody sú priamo závislé od dostatku živín v rôznych rastových fázach. Rastliny vytvárajú cukry, tuky, bielkoviny a ďalšie látky, ale len ak majú dostatok prístupných živín na ich tvorbu. Množstvo sušiny (úrody) pomerne málo pribúda po vzídení, neskôr sa silne zvyšuje v období okolo kvitnutia, a koncom vegetácie opäť klesá. Množstvo odobratých živín z pôdy v podstate kopíruje pribúdanie množstva sušiny (úrody).
Prijímanie živín rastlinou v závislosti od rastovej fázy
Požiadavky na živiny sa v priebehu štádií rastu menia ako v množstve, tak aj v konkrétnom prvku živiny. Množstvo živín sa mení v priebehu vegetácie tak, že 1.) potreba živín sa zvyšuje v počiatočných rastových fázach počnúc klíčením, vschádzaním a rastom a 2.) v nasledujúcich rastových fázach počnúc kvitnutím a vytváraním semien/plodov, dochádza k výraznému poklesu potreby niektorých živín.
Špecifiká v príjme živín
Pre každú rastlinu je špecifická (iba pre ňu) jej potreba živín, ich vzájomný pomer a tiež jej špecifiká v príjme živín: genetika – dedičné vlastnosti, druhové a odrodové vlastnosti, rastová fáza, koncentrácia v orgánoch rastliny.
Graf: Príjem živín rastlinou počas rastových fáz (Fecenko a Ložek)
DLHO TRVÁ POKÝM SÚ ŽIVINY PRÍSTUPNÉ
Ak nie sú živiny dostupné pre rastlinu v pravý čas
Plodiny hnojené hnojom a kompostom spravidla nedostávajú dostatočnú výživu v správnom čase, a preto rastú pomaly a nerovnomerne. Jedna väčšia rastlina pripadá na 2-3 menšie. Rastliny sa nachádzajú v nutričnom strese, preto sú citlivé na akékoľvek ďalšie nepriaznivé účinky: zamrznú pri jarných mrazoch, dlho pretrvávajúce chladné a daždivé počasie im privodí ochorenia, trpia veľmi od škodcov. Výnosy nie sú porovnateľné s výnosmi na úzkych záhonoch Mittleiderovej metódy.
Oneskorenie za okamžitou potrebou
Prečo živiny z organických hnojív nie sú dostupné presne v čase, keď ich rastlina najviac potrebuje? Prečo tak dlho trvá pokým sú živiny prístupné?
Porovnanie rýchlosti rozkladu rôznych druhov organických hnojív:
zelené hnojenie > slama > maštaľný hnoj > rašelina
Organické hnojivá majú pomalý hnojivý účinok – pomaly sa z nich uvoľňujú živiny. Hnojí sa nimi najčastejšie jednorazovo, čiže do zásoby na celé vegetačné obdobie. Rastlina v podstate dostane celú dávku živín na celý rok naraz na samom začiatku vegetačného cyklu. Predstavte si, že spolu s raňajkami by ste museli zjesť jedlo za celý týždeň, zvládli by ste to?
Po aplikácii organického hnojiva živiny nie sú prístupné ihneď, pretože živiny sa nachádzajú v „nejedlej“ forme pre rastlinu a vzniká problém – nastáva časový sklz za okamžitou potrebou. Živinám dlho trvá kým sa stanú „jedlé“ – prístupné.
Aby sa živiny stali pre rastlinu prístupné, musia pred tým, ako sa dostanú do rastliny, prejsť mineralizáciou – a tá je postupná, u niektorých organických hnojív trvá aj niekoľko rokov. To znamená, že živiny sa uvoľňujú veľmi pozvoľne a dlho, celé mesiace, ba až roky.
Mineralizácia je proces, ktorým sa organické látky v pôde rozkladajú na anorganické, jedná sa o rozklad organických látok činnosťou mikroorganizmov alebo chemickými činidlami až na jednoduché anorganické zlúčeniny. Vplyvom mineralizácie môže dochádzať k uvolňovaniu živín v prístupnej forme pre rastlinu. Organické látky (kompost a hnoj) spolu s mikroorganizmami v pôde tvoria významnú zložku ovpyvňujúcu výživu rastlín.
Výhody živín z minerálnych hnojív
Živiny z minerálnych hnojív dokážu pracovať oveľa rýchlejšie a efektívnejšie. Rastlina ich dokáže využiť z pôdy behom niekoľkých hodín, maximálne dní. Minerálne hnojivo vieme dodať presne ku koreňom, rastliny totižto môžu prijímať iba tie živiny, ktoré sa nachádzajú len niekoľko milimetrov od koreňov. Živinami z minerálnych hnojív dokážeme doplniť aj deficit jednotlivého chýbajúceho prvku, organickým hnojivom toto nedokážeme.
PRÍLIŠ VEĽA DOBRÉHO RASTLINÁM ŠKODÍ
Nedostatok alebo nadbytok dostupných živín v pôde súvisí s obsahom živín v rastlinách. Živín nesmie byť ani prebytok a ani nedostatok. Len optimálnym hnojením (pozri v úvode body 1 až 5) dosiahneme vysoké výnosy a kvalitnú úrodu.
Pretože je nepraktické pokračovať v aplikácii veľkého množstva hnoja alebo kompostu aj počas rastu rastlín, hnojenie hnojom a kompostom sa robí zvyčajne raz pred výsadbou v dostatočnom množstve na zabezpečenie výživy pre plodinu na celé vegetačné obdobie.
Na začiatku sa použije väčšia dávka organického hnojiva (kompost, hnoj) než rastlina potrebuje. Príliš veľa živín spôsobuje problémy – prehnojenie s následkami:
- nepomer živín sa nedá upraviť – nadbytok (ale aj nedostatok-deficit) jednej živiny sa nedá organickým hnojivom upraviť do optima, čo vedie k nevyváženému pomeru živín a k neodvrátiteľne zlému využitiu ďalších živín
- presolené/soli spaľujú – veľa hnoja/kompostu často obsahuje oveľa viac minerálnych solí, než je dobré pre mladé rastliny, preto sú klíčivosť a rast spomalené, či zastavené alebo veľké množstvo solí mladé rastliny dokonca spáli a zabije
- dochádza k zbytočným stratám živín – organické hnojivá (hnoj a kompost) majú nevýhodu, že sa živiny (obzvlášť dusík) uvoľňujú i vtedy, keď ich rastliny nepotrebujú a nedokážu využiť. Tým dochádza k zbytočným stratám živín následným vyplavovaním živín dažďom, živiny sa vylúhujú aj pri každom zalievaní. Živiny, ktoré rastlina práve nevyužíva, sa negatívne podieľajú na zvyšovaní soľnatosti pôdneho roztoku, na čo reaguje väčšina rastlín nepriaznivo.
NAMIESTO HOSTINY RASTLINY HLADUJÚ
To, čo sa dá, rastliny „zjedia“ hneď na začiatku a pred dozretím rastlín je výživa preč a rastliny majú „hlad“. Potom v priebehu niekoľkých mesiacov, keď veľké a plodinami ovešané rastliny potrebujú konštantnú výživu na produkciu plodov počas niekoľkých mesiacov zberu zeleniny, výživa z jednorazovo aplikovaného organického materiálu je do značnej miery už vyčerpaná a vaše rastliny prestávajú vyrábať úrodu – práve keď majú byť najproduktívnejšie.
Tabuľka: Polčas rozkladu hnojív, za aký čas sa rozloží 50% hnojiva (M.Kalina)
3. problém
NEZNÁMY A NEDOSTATOČNÝ OBSAH ŽIVÍN
S hnojom alebo kompostom nikdy neviete, ktoré živiny a koľko ste ich rastlinám dodali.
NEZNÁMY OBSAH ŽIVÍN
Pokiaľ chcete mať vysokú úrodu, musíte rastliny správne hnojiť, musíte vedieť aké množstvo živín v hnojive a v akom zložení máte použiť. Každá rastlina vyžaduje iné množstvo živín.
Viete čím a koľko máte hnojiť vaše rastliny, viete aké množstvo hnoja alebo kompostu máte použiť? Viete aký obsah živín a v akom zložení obsahuje váš kompost alebo hnoj?
Každá dávka hnoja/kompostu je iná, a pretože žiadna dávka nebola analyzovaná na určenie obsahu živín, vaše rastliny nemôžete hnojiť správne. Museli by ste urobiť chemický rozbor pred každou aplikáciou do pôdy, aby ste vedeli aký obsah živín a v akom zložení obsahuje váš hnoj alebo kompost.
Pri súčasnej aplikácii organického hnojiva a minerálneho hnojiva riskujete prehnojenie. Vedeli ste o tom, že množstvo živín obsiahnutých v hnoji alebo komposte musíte odpočítať od celkovej dávky živín? To nie je možné pokiaľ nepoznáte obsah živín v komposte alebo hnoji.
Výsledkom nesprávneho hnojenia kompostom alebo hnojom sú napríklad opakujúce sa ponosy na nízku úrodu mrkvy a petržlenu.
NEDOSTATOČNÝ OBSAH ŽIVÍN
Neznáma kvalita kompostu
Obsah živín v komposte závisí na východzom materiáli. Aká zdravá bola kompostovaná rastlina, mala dostupné všetky základné živiny a boli vyvážené? Kompost a ani hnoj sa nedá skladovať pre neskoršie použitie, pretože dlhodobým skladovaním sa znižuje jeho kvalita a prichádza o živiny (najmä o dusík).
Neznáma kvalita hnoja
Hnoj pochádza od kravy, ovce alebo koňa? Hnoj od každého zvieraťa má iný obsah živín. Zviera si z potravy ponecháva časť živín pre seba a až polovica živín sa stratí močom. Hnoj preto obsahuje oveľa menej živín ako pôvodná rastlina, ktorá prešla kravou alebo koňom. Zvieratá sú kontrolované mašinériou farmafiriem (dezinfekčné látky, lieky, atď.) a výrobcami prísad do kŕmnych zmesí. Do hnojísk sa vyhadzuje rôznorodý odpad, ktorý tam nepatrí. Pokiaľ nemáte hnoj od vlastných hospodárskych zvierat, nikdy neviete čím hnojíte.
Straty živín
Nechali ste kompost alebo hnoj vonku pod holým nebom, kde naňho pršalo a padal sneh? Ak ano, veľká časť zvyšnej výživy sa stratila pri vylúhovaní dažďom a snehom. Živiny sa taktiež vylúhujú pri každom zalievaní záhonov, takže pred dozretím rastlín je výživa preč a rastliny hladujú. Časť živín sa stráca v pôde fixáciou a časť zjedia živé pôdne mikroorganizmy a červy. Niekedy sa v procese zrenia, rozkladu (mineralizácie) stratí až polovica živín. Dusík je obzvlášť náchylný na straty, pretože je prchavý a veľmi ľahko sa vracia do vzduchu.
Pôda sa preťažuje balastnými látkami
Organické hnojivá (aj kompost a hnoj), sú nízkokoncentrované hnojivá – obsahujú málo živín s vysokým podielom dlho sa rozkladajúcich balastných látok.
Tabuľka: Obsah živín v komposte
Tabuľka: Obsah živín v hnoji (M.Kalina)
**********
AK TEDA MUSÍTE POUŽÍVAŤ KOMPOST
Ak teda musíte používať kompost vo svojej záhrade, kompostujte ho aeróbne – s prístupom vzduchu (prečítajte si návod na kompostovanie), kompost nechajte starnúť, aby nebol „horúci“, súčasne naďalej hnojte svoje rastliny aj vyváženými minerálnymi výživnými látkami podľa receptu Mittleidera známe ako Zmes 1 a Zmes 2. S Mittleiderovou metódou budete mať omnoho lepšie výsledky ako len s kompostom. Budete mať najlepšiu záhradu vo svojom okolí!
VÝHODY HNOJENIA HNOJOM
Hnoj je základné hnojivo, má nízku koncentráciu živín, preto sa používa vo veľkom množstve na jednotku plochy cca 2-5 kg/m2. Hlavnými surovinami sú výkaly a moč hospodárskych zvierat spolu s rastlinným materiálom napr. slamou. Pôda nehnojená hnojom, môže strácať svoju biologickú úrodnosť, pokiaľ nepoužívame iné vhodné hnojenie. Hnoj je zdrojom živín, vracia do pôdy časť živín odobratých z pôdy pestovaním a zberom plodín. Hnoj je zdrojom humusotvorného materiálu, pôda s vyšším obsahom humusu dokáže lepšie prijímať vodu a viazať živiny. Pôdy hnojené maštaľným hnojom sú odolnejšie proti okysleniu a zaručujú vyšší výnos.
VÝHODY HNOJENIA MINERÁLNYMI HNOJIVAMI
Pre doplnenie živín do pôdy a zaistenie rýchleho a zdravého rastu rastlín Mittleiderova metóda nepoužíva hnoj, kompost, ani mulčovanie, ale len minerálne hnojivá. Používaním minerálnych hnojív neriskujete problémy, ktoré vznikajú používaním kompostu alebo hnoja. Minerálne hnojivá vyrobené podľa špeciálnej receptúry Dr. Mittleidera, majú veľkú hodnotu. Vyváženie a presnosť hnojív boli dlhodobo testované v praxi a sú výsledkom dnes už viac ako 50 rokov skúseností v rôznych častiach sveta, zmesi hnojív vylučujú dohady pri výrobe krásnej, zdravej zeleniny.
■ Neriskujete problémy so škodcami, chorobami a burinami
Môžete si byť istí, že v minerálnych hnojivách nie sú žiadny škodcovia, semená burín alebo choroby. Kompost a hnoj veľmi často obsahujú niektoré alebo všetky z nich.
■ Živiny v správnom zložení a v správnom čase
Požiadavky rastlín na množstvá živín sú počas trvania vegetačného obdobia rozličné. Minerálnymi hnojivami ste schopní poskytnúť rastlinám nielen výživu v ideálnom zložení pre každú rastlinu, ale aj v pravý čas počas celej vegetačnej sezóny. Výsledkom je krásna a zdravá rastlina.
■ Rýchly hnojivý účinok
Živiny z minerálnych hnojív sa dokážu behom niekoľkých hodín, maximálne dní, dostať z pôdy do rastliny, využitie živín rastlinou je maximálne efektívne. Živinám z hnoja a kompostu to trvá niekoľko mesiacov. Živiny z hnoja a kompostu sa uvoľňujú aj v čase, keď ich rastlina už nepotrebuje a nedokáže využiť, tým dochádza k zbytočným stratám živín následným vyplavovaním živín dažďom a zalievaním.
Tabuľka: Porovnanie využitia živín (M.Kalina)
■ Pôda sa nepreťažuje balastnými látkami
Na hnojenie sa používajú len malé množstvá minerálnych hnojív. Minerálne hnojivá patria medzi koncentrované hnojivá, čím je hnojivo koncentrovanejšie, tým obsahuje menej balastu, nečistôt a solí zostávajúcich v pôde. Nízkokoncentrované hnojivá, ako sú všetky organické hnojivá, vyžadujú vyššie aplikačné dávky, ktoré používajte iba výnimočne, aby sa nepreťažovala pôda balastnými látkami.
■ Neznečisťujete podzemnú vodu
Mittleiderova metóda používa len veľmi málo minerálnych solí a aplikuje ich počas vegetačného obdobia malými dávkami rozloženými počas niekoľkých mesiacov. Porovnajte to s mnohými poliami ekologických pestovateľov, ktorí dávkujú soli v organických hnojivách len raz vo veľkom množstve pred výsadbou na začiatku vegetačného obdobia. Takéto koncentrované jednorazové aplikovanie je oveľa pravdepodobnejšie, že spôsobí vytekanie solí do povrchových vôd alebo presakovanie do podzemných vôd, ako malé množstvá od záhradníka Mittleiderovej metódy.
■ Šetríte peniaze
Použitie koncentrovaných minerálnych hnojív je hospodárnejšie, náklady na jednotku účinnej látky sú nižšie ako náklady na nízkokoncentrované hnojivá. U zeleniny predstavuje hnojivo len asi 10 až 15 % z nákladov na pestovanie. Návratnosť investície do hnojiva je tak veľká, pestovateľ si môže dovoliť použiť kvalitné hnojivo bez toho, aby významnejšie navýšil svoje náklady.
ZELENÉ HNOJENIE NA ZLEPŠENIE PÔDY
Zelené hnojenie je vlastne zapracovávanie zelených rastlín do pôdy, špeciálne pestovaných na tento účel. Zároveň je to aj najjednoduchší a najlacnejší spôsob dodávania organickej hmoty do pôdy.
Zelené hnojenie je aj nie je hnojením. U Mittleiderovej metódy nepotrebujeme zelené hnojenie ako hnojivo, pretože kvalitne hnojíme minerálnymi hnojivami. Zelené hnojenie používame na podporu biologickej aktivity pôdy, pôdu tým udržiavame v dobrej kondícii a zlepšujeme jej vlastnosti.
Vždy, pokiaľ je záhon nevyužitý, by sme mali každú voľnú plochu osiať rastlinami na zelené hnojenie. Zeleným hnojením dodáme do pôdy organickú hmotu, tým stimulujeme mikroorganizmy v pôde k výrobe humusu. Humus v pôde viaže živiny a chráni ich pred vyplavovaním. Zlepšuje sa vodný režim, dostatok humusu umožňuje ľahkým pôdam pútať viac vody a ťažké pôdy sa stávajú priepustnejšie.
■ Význam zeleného hnojenia
Vo vzťahu k výžive:
- je univerzálne hnojivo, ktorým môžeme nahradiť až z 50% maštaľný hnoj
- zvyšuje obsah rýchlo rozložiteľných látok v pôde
- sprístupňuje živiny z menej rozpustných foriem v pôde
- zvyšuje fixáciu vzdušného dusíka (pri využití ďatelinovín a strukovín)
- zlepšuje výživu nasledujúcej plodiny (odľahčenie osevného sledu)
- obmedzuje straty živín (najmä dusíka, pozor na pomer C:N pri zaorávaní)
- vytiahne živiny z nižších vrstiev k povrchu
Vo vzťahu k pôde:
- zlepšuje kvalitu a úrodnosť pôdy
- zvyšuje aktivitu pôdneho edafónu (pôdnych mikroorganizmov a makroorganizmov)
- zvyšuje obsah humusu v pôde
- zlepšuje fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy (pH, priepustnosť, zlepšenie štruktúry – prekyprenie a prevzdušnenie, obrábateľnosť)
- zlepšuje vodný režim (pretieňuje a chráni pred vysychaním, zadržiava vodu)
- obmedzuje eróziu pôdy
Ochranárske opatrenia:
- reguluje zaburinenie (spracovaním pôdy, konkurenciou – vytlačí buriny)
- obmedzuje výskyt chorôb a škodcov (fytosanitárny efekt)
- prerušuje osevný postup (pestrosť osevného postupu)
Ostatné:
- priláka užitočný hmyz
- kŕmne využitie
Účinok zeleného hnojenia veľmi závisí od druhu zvolených rastlín. Na zelené hnojenie volíme rastliny, ktoré za relatívne krátke vegetačné obdobie tvoria rýchlo a v dostatočných množstvách nadzemnú a podzemnú biomasu, ktorá po zapracovaní do pôdy rýchlo mineralizuje – rozkladá sa. Rastliny by mali mať mohutný a hlbokokoreniaci koreňový systém, mali by mať schopnosť obohacovať pôdu o vzdušný dusík a mali by vedieť odčerpávať živiny z hlbších vrstiev pôdy. Osobitné postavenie majú bôbovité rastliny, ktoré pomocou symbioticky žijúcich nitrogénnych baktérií obohacujú pôdu o dusík v priemere o 150 kg/ha N. Vysoký efekt má kombinácia zelenej hmoty so slamou, hnojovicou alebo močovkou.
Tabuľka: Hnojivá účinnosť dusíka zo zeleného hnojenia (Neuberg)
Tabuľka: Aké množstvo a akých živín odoberie z pôdy 1 tona vyprodukovanej zeleniny
Kontakt pre viac informácií o Mittleiderovej metóde pestovania zeleniny:
Slovenská republika:
mobil: +421 911 693 790
e-mail: planetaopic@gmail.com
USA, webstránka neziskovej nadácie Food for Everyone:
viac: https://www.biosferaklub.info/?s=mittleiderova
Metóda pestovania podľa Igora Ljadova: Minimum práce – Maximum úrody