Aké jednotky na skladovanie energie poznáte? Väčšina si pamätá iba nabíjateľné batérie. Existujú však aj zotrvačníky a super zotrvačníky – takzvané „zotrvačné akumulátory“ – zariadenia schopné akumulovať a ukladať obrovské množstvo kinetickej energie. Zaujímavým príkladom je zariadenie, ktoré vytvoril a patentoval sovietsky vedec, profesor a inžinier Nurbei Gulia.
Čo je super zotrvačník Gulia
Zotrvačník ste pravdepodobne videli napríklad v hodinkách alebo na kľukovom hriadeli vášho auta. Jedná sa o masívne otáčajúce sa koleso, ktoré je schopné pokračovať v otáčaní ešte dlho po roztočení. Super zotrvačník je oveľa pokročilejšie zariadenie, ale s rovnakým kolesom v jadre. Aby sa minimalizovali straty trením počas otáčania, je koleso super zotrvačníka umiestnené vo vákuovom puzdre a/alebo je umiestnené na magnetických závesoch. Približne taký bol návrh, ktorý navrhol Gulia v roku 1964 a bol maximálne podrobne popísaný v jeho knihe „Inerciálne energetické akumulátory“.
Vedec vytvoril niekoľko verzií svojho super zotrvačníka, ktorý mohol akumulovať brzdnú energiu alebo byť napájaný priamo z elektromotora a poskytovať akumulovanú zotrvačnosť s najvyššou účinnosťou – 98 %. Žiadny z dnes klasických existujúcich motorov nemôže pracovať s takou účinnosťou. Pokiaľ ide o energiu, ktorú je tento super zotrvačník schopný uložiť, je to mnohonásobne viac, ako dokáže uložiť aj moderná batéria rovnakej veľkosti a hmotnosti. Napríklad super zotrvačník s hmotnosťou 150 kg, zostavený z moderných kompozitných materiálov, je schopný poskytnúť osobnému automobilu dojazd až 2 milióny km! Čiže išlo o prevratný vynález, ktorý mohol obmedziť používanie uhľovodíkových palív už v tej dobe.
Testovanie a prevádzka
Prvé zotrvačníky vyrobené profesorom Gulia samozrejme neboli také dokonalé. Napriek tomu vo svojich schopnostiach prekonali všetky akumulátory, ktoré v tej dobe existovali. Z prevádzkového hľadiska zariadenie fungovalo tiež dobre. Bolo nainštalované na niekoľkých vzorkách autobusov v Kursku a bol vyrobený aj nákladný automobil, v ktorom bol hnacím motorom super zotrvačník s motor-generátorom. Už v tej dobe pri ešte nedokonalom super zotrvačníku, šetril v autobusoch 40 % benzínu.
Zdalo sa, že ZSSR má jedinečný stroj, ktorý sa môže stať svetovou senzáciou a posunúť priemysel krajiny na novú úroveň. A to všetko s minimálnymi nákladmi a prakticky bez poškodenia životného prostredia. Začiatkom 70. rokov bolo však financovanie projektu zo strany štátu zastavené a Guliove opakované pokusy presadiť ho svojpomocne, nenašlo podporu vo vláde.
Prečo nie?
Jevgenij Zolotov v knihe „Prekliatie akumulácie alebo prečo ste nepočuli o super zotrvačníku?“ hovorí, že iniciátorom ukončenia projektu bolo najskôr ministerstvo priemyslu ZSSR a neskôr ho podporilo vedenie KGB. Na prelome 60. a 70. rokov stál benzín v Sovietskom zväze kopejky, a preto nikto nechcel investovať peniaze na zavedenie super zotrvačníka. A od roku 1973 sa v dôsledku ropnej krízy náklady na ropu viac ako štvornásobne zvýšili a vynález Gulia sa zmenil z nepotrebného na škodlivý. Napokon, keby sa to dostalo do Európy alebo USA, potom by jednoducho prestali kupovať sovietsku ropu. To znamená, že fungujúci revolučný vynález sa stal hrozbou pre bezpečnosť štátu..
V súčasnosti sa vynález Gulia využíva hlavne v Nemecku, kde šetrí množstvo energie a autor ho tam ďalej zdokonaľuje. Najnovšie ho budú vyrábať z grafénu, čo 50 krát zlepší jeho parametre. A samozrejme, už rôzne verzie super zotrvačníka inštalujú do určitých autobusov v USA, aj vo Veľkej Británii…
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info