Francúzske vydanie Le Monde pred otvorením poľnohospodárskeho salónu v Paríži nastolilo dôležitú otázku: Prečo sa vo Francúzsku spustila vlna samovrážd medzi roľníkmi a farmármi?
23. februára sa v Paríži otvoril pravidelný Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh – najstaršia poľnohospodárska výstava v Európe s takmer dvestoročnou históriou. Veľtrh tradične vyvoláva veľký záujem verejnosti, a to aj preto, že je možné priamo na veľtrhu zakúpiť takmer všetky ponúkané výrobky. Predstavujú sa tu regionálni výrobcovia, ktorých výrobky sa zvyčajne nedostanú na pulty veľkých obchodných sietí a supermarketov.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý navštívil veľtrh v deň otvorenia, vyjadroval optimizmus. Hovoril veľa o význame poľnohospodárstva pre Francúzsko a Európu, o tom, že poľnohospodárska výroba by mala byť v popredných pozíciách čo sa týka ekológie a že Európska únia je pripravená chrániť európskeho roľníka. Prezident však mlčal o konkurencii v samotnej Európskej únii.
Ale ani to nie je najvýznamnejšie. Najdôležitejšie je, že v súčasnej spotrebiteľskej spoločnosti, kde je všetko merané finančnými tokmi, sa stráca samotný zmysel a opodstatnenie roľníckej práce a práce tých ľudí, ktorí v skutočnosti obrábajú pôdu.
Počas niekoľkých posledných rokov priemerne raz za dva dni končí francúzsky roľník svoj život samovraždou. Keď sa v rokoch 2000 až 2010 sociológovia stretli prvýkrát s týmito štatistickými údajmi, nemohli dlhú dobu vysvetliť dôvody týchto zúfalých činov. Nepochopiteľné bolo, že k takému hroznému rozhodnutiu dospeli v skutočnosti plne zabezpečení ľudia, ktorých záležitosti išli pomerne dobre. Pred otvorením veľtrhu, vydanie Le Monde zverejnilo smutný príbeh dvoch bratov, ktorí vlastnili prekvitajúcu farmu v oblasti Rhone a pracovali spolu 34 rokov.
Považovali sme sa za nerozlučných priateľov – hovorí Kristian – a pracovné veci nám fungovali veľmi dobre. Koncom jesene minulého roka sme sa mali s bratom stretnúť v malom mestečku. Zavolal a povedal, že nepríde, že sa bude zaoberať višňovým sadom. Zaoberať sa višňami v novembri znelo zvláštne. Ponáhľal som sa domov, ale môj brat už visel v slučke. Mal 65 rokov, netrpel žiadnou vážnou chorobou a určite netrpel finančnou núdzou.
Takých príbehov sa deje vo Francúzsku stovky, ak nie tisíce. Viac menej je táto téma tabu. Oficiálna štatistika zaznamenala o 20 % viac samovrážd medzi poľnohospodármi ako u ostatného obyvateľstva.
Jedným z dôvodov je strata zmyslu práce, ktorá sa často dedí z pokolenia na pokolenie.
Poľnohospodár a zároveň sociológ a autor knihy „Sedliacky páni: príčiny zúfalstva“ píše, že človek, ktorý je od mladosti spojený so zemou, je presvedčený, že koreň problémov a to nielen vo Francúzsku, ale týka sa to všeobecne európskeho poľnohospodárstva a dokonca vo všeobecnosti aj ľudí žijúcich mimo veľkých miest, nie je len v ekonomike. Poľnohospodársky – farmársky svet trpí predovšetkým nedostatkom verejného uznania.
Súčasný mestský človek, bezmyšlienkovite konzumujúci výrobky, sa vôbec nezamýšľa nad tými, ktorí ho zabezpečujú samým základným v živote – jedlom. Na pozadí zjavnej hojnosti si už nikto nespomenie, že pred druhou svetovou vojnou v desiatkach okresov toho istého Francúzska, trpeli ľudia podvýživou a v Nemecku slepačia polievka raz za týždeň sa zdala byť nedosiahnuteľným snom. Teraz mestskí ľudia trpia prejedaním a arogantne vnímajú svojich krajanov pracujúcich s pôdou ako určitú „technickú podporu“ pre svoj dobre živený a prosperujúci život.
Všetko je obrátené hore nohami. Spotrebiteľ sa domnieva, že roľník sa nemôže zaobísť bez neho a on bez roľníka môže. V tomto reťazci, kde sa obchodník stáva rešpektovanou a významnejšou osobnosťou ako poľnohospodársky producent, sa stratili základné sociálne hodnoty – hodnota práce, rodiny a rodu. Preto sa Francúzsko aj celá západná Európa v posledných dvadsiatich rokoch nachádzajú v stave krízy – krízy straty kritérií.
V rozhovore pre Le Figaro, autor knihy „Sedliacky páni: príčiny zúfalstva“ hovorí o hlbokej osamelosti roľníka, o tom, že ľudia, ktorí žijú na zemi, každým rokom čoraz viac ustupujú do ticha, odkiaľ už nie je návratu.
V podstate samotná myšlienka európskej integrácie a globalizácie ničí miestny svet a krajinu ako takú. Stáva sa tou najvážnejšou výzvou pre miestneho producenta, ktorý sa učil žiť a gazdovať na svojej pôde po stáročia. Neosobný systém zabíja krajinu v najpriamejšom zmysle slova. A tu vyvstáva vážna otázka: buď vidiecky poľnohospodársky spôsob života bude nejakým spôsobom podporovaný a zachovaný, alebo sa stane históriou a zničí tisíce životov.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info