V ruskom parlamente (Dume) bol predložený zákon, ktorý zaväzuje študentov pracovať v rámci školskej výučby.
„V záujme posilnenia úlohy pracovnej sily vo výchovno-vzdelávacom procese návrh federálneho zákona navrhuje upraviť koncepciu vzdelávania a doplniť ho o zložku zameranú na formovanie pracovitosti žiakov, zodpovedný prístup k práci a jej výsledkom.
Navrhované novely sa odvolávajú na povinnosti žiakov podieľať sa na spoločensky užitočnej práci, ktorú zabezpečuje vzdelávací program s prihliadnutím na vek a psychofyzické vlastnosti a udržiavanie poriadku v školských priestoroch.
Predsedníčka výboru Dumy pre vzdelávanie, jedna z predkladateľiek návrhu zákona, Oľga Kazaková, novinárom povedala, že návrh zákona navrhuje „už v škole formovať pocit osobnej angažovanosti vo veci a zodpovednosti za jej výsledok: dnes v podobe jednoduchých každodenných zručností – ako je schopnosť dať veci do poriadku, čistota v triede, v škole“.
A tu je to, čo o tom hovoril svojho času Michail Petrovič Ščetinin zakladateľ výnimočnej školy v Tekose, ktorá bola vyhodnotená v určitom období ako najlepší vzdelávací systém na svete:
„Schopnosť pracovať od nepamäti odlišovala našich ľudí. Produkovaním hodnôt, ktoré sú významné pre ostatných, sa dieťa stáva nielen sociálne stabilným človekom, ale rozvíja aj vlastnosti potrebné pre dôstojnú existenciu vo svete.
Výrobou spoločensky významného produktu vlastnými rukami sa dieťa učí takej dôležitej vlastnosti, akou je šetrnosť. To mu pomáha prekonať problémy sebectva a „konzumnosti“, ktoré sú v modernom prostredí také aktuálne.
Dobrovoľná a bezodplatná práca rozvíja v dieťati pocit spolupatričnosti k tomu, čo sa deje, a vychováva kultúru medziľudských vzťahov.
Pracovná činnosť tiež spočiatku rozvíja u študentov schopnosť realizovať svoje potreby. Jeho hlavným cieľom je však premeniť samotnú pracovnú činnosť na vedomú potrebu.
Vzdelávací priestor, ktorý s deťmi vytvárame, s ich pomocou, je realizáciou ich myšlienok, sú autormi tohto vzdelávacieho priestoru. Preto vytváraním vzdelávacieho priestoru, zapájaním sa do vedeckej činnosti, budovaním vlastnej školy vlastnými rukami napĺňajú samých seba.
Pretože ZMYSLOM VZDELÁVANIA JE HĽADANIE PRAVDY, HĽADANIE SÚHLASU, HĽADANIE ZÁKLADU ŠŤASTNÉHO ŽIVOTA, POCHOPENIE, ČO JE ŠŤASTIE.
Snažíme sa robiť všetko preto, aby všade hľadali zmysel a potvrdzovali ho. Keď sú ľudia inšpirovaní jedinou túžbou, jediným významom, stanú sa lávou. Keď sa sústredíme na riešenie problému, keď vidíme jediný obraz, všetko ide veľmi rýchlo.
Ale stojí to za to, je to aj čas, ktorý venovali svojej práci, rozdelili si ju a rovnako veľa odpracuje každý samostatne. Mimochodom, toto je pohrúženie – zahĺbenie. Rovnaká myšlienka: keď sme spolu, všetko v rukách sa háda.
To je skvelý ruský nápad – spolupracovať! Toto je naše spoločné myslenie, náš kolektívny život. Keď veľa ľudí robí veci naraz, ak sú jednotní a snažia sa, ich sila sa desaťnásobne znásobí, už nie sú jeden a každý, ale mnohí v jednom. A je mimoriadne dôležité pracovať „len tak“. V žiadnom prípade nie za peniaze. Deti by mali vyrastať v systéme dobra, mali by dávať – nie prijímať, ale dávať.
Veľa si budujeme sami, nie preto, že sme chudobní. Áno, nemáme peniaze, áno, potrebujeme ich. Ale staviame a snažíme sa stavať čo najkrajšie. Toto stavajú deti: sú to naši murári, montážnici a pokrývači. Robia všetku prácu. Nie s natiahnutou rukou by malo dieťa stáť, práve naopak, malo by byť v procese „darovania“ niekomu v núdzi.
Ak dieťa dáva, rastie. Koniec koncov, tým, že sa dávate, nájdete v sebe všetko.“
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info