Kategórie

Naši partneri

Flag Counter

Michail Vasilievič Lomonosov o Ruskolanii

201612130139_lomonosovDávno pred vznikom Kyjevskej Rusi mali Slovania jeden z najväčších štátnych útvarov, ktorý existoval podľa vedcov minimálne 2500 rokov. Letopisy starodávnej slovanskej ríše boli takmer zabudnuté vďaka nemeckým profesorom, ktorí písali novú slovanskú históriu, a ktorých cieľom bolo omladiť dejiny Ruska. Na základe práce nemeckých odborníkov vznikol dejepis slovanských národov, podľa ktorého žili v Rusku pred príchodom Cyrila a Metoda iba negramotné divoké kmene pohanov.

My už dnes vieme, že je to veľká lož, pretože história sa prepisovala veľakrát v prospech práve vládnuceho režimu. Ako je možné dôverovať učebniciam, ktoré sú v rozpore s mnohými skutočnosťami, ktoré ukazujú, že dávno pred príchodom kresťanstva existovala na území slovanských národov obrovská krajina s množstvom miest a sídiel, s rozvinutou ekonomikou, remeslami a jedinečnou kultúrou?

S nemeckými akademikmi v Ruskej akadémii vied bojoval ako jediný Rus Michail Vasilievič Lomonosov (1711-1765), ktorý dokazoval, že história Slovanov siaha do hlbokého staroveku. Staroveký slovanský štát zaberal územie od Dunaja a Karpát až po Krym, Severný Kaukaz, Volgu a zavolžské a južnouralské stepi.

Škandinávsky názov tejto krajiny znie Gardarika – krajina miest. Píšu o tom aj arabskí historici a menujú stovky slovanských miest a pritom tvrdia, že Byzancia mala iba päť miest a ostatné opevnené pevnosti. V starobylých dokumentoch mal slovanský štát aj názvy Skýfia a Ruskolan. Vo svojich prácach akademik, doktor historických vied B.A. Rybakov, ktorý 40 rokov viedol Historický ústav Akadémie vied píše, že krajina Ruskolan je nositeľom Černjachovskej archeologickej kultúry a prežívala rozkvet v 4. storočí nášho letopočtu.

ffV názve Ruskolan znamená „lan“ – priestor, územie, región a následne sa táto slabika pretransformovala do európskeho „land“. Sergej Lesnoj vo svojej knihe hovorí: „V súvislosti slova Ruskolan je možné predpokladať, že „lan“ znamená pole, čiže Ruskolan – Ruské pole“. Niektorí historici a jazykovedci tvrdia, že Ruskolan by sa mohlo skladať z dvoch slov: Rus a Alan, podľa Rusov a Alanov, ktorí žili v jednom štáte.

Podobný názor zdieľal aj Michail Lomonosov, ktorý písal: „Alani je všeobecné meno národa a Ruskolan je slovo zložené od miesta pôvodu, a to od rieky Ra, ako v staroveku volali rieku Volgu“.  Lomonosov tiež priraďoval Varjagov (Vikingov) k Slovanom, čo poukazovalo na manipuláciu dejín nemeckými profesormi, ktorí ich nazvali cudzincami a nie Slovanmi.

Lomonosov píše: „Podľa svedectva Gelmoldova boli Alani zmiešaní s Kurlandcami, ktorí patrili k Varjagom – Rusom. Varjagovia – Rusi a nie Varjagovia – Škandinávci, alebo Varjagovia – Góti. Vo všetkých dokumentoch predkresťanskej doby patrili Varjagovia (Vikingovia) k Slovanom. Rujánski Slovania sa nazývali skrátene Ranami podľa rieky Ra (Volga) alebo Rossanami. Je známe, že na ostrove Rujana v meste Arkona bol posledný slovanský pohanský chrám, ktorý bol zničený v roku 1168. Na ostrov Rujana prišli z východu slovanské kmene a toto osídľovanie Alanov z Povolžia, to znamená Rossov k Baltickému moru, neprebiehalo raz a v krátkom čase, čo je zrejmé aj podľa názvov, ktoré dali mestám a riekam“.

Na Ukrajine v Tripole, južne od Kyjeva na brehu rieky Dneper, boli objavené pozostatky mesta, ktorého vek sa odhaduje na viac ako 5 000 rokov, podobne ako u Arkaimu.

image

Koncom deväťdesiatych rokov neďaleko mesta Rostov na Done v Tanais v Rusku boli nájdené mestá – osady, ktorých vek sa vedci ťažko odvažujú nahlas definovať. Ich vek sa pohybuje od 10 000 do 30 000 rokov. Cestovateľ z minulého storočia Thor Heyerdahl veril, že z Tanaisa prišiel do Škandinávie celý pantheon bohov na čele s Odinom.

Na Kolskom polostrove sa našli kamenné platne s nápismi v sanskrte, ktorých vek bol určený na 20 000 rokov. Sanskrt, ako dnes už vieme, je jazyk veľmi blízky k ruskému.

Na Kaukaze v oblasti Elbrusu boli objavené pozostatky starodávneho slovanského mesta Kijara, ku ktorému bolo vykonaných päť expedícií: v roku 1851, 1881, 2001 a 2002. V roku 2001 expedíciu viedol A. Alekseev a v roku 2002 bola expedícia vykonaná pod záštitou Štátneho astronomického ústavu Stenberga (ГАИШ) a viedol ju riaditeľ Anatolij Michajlovič Čerepaščuk. Na základe údajov získaných v dôsledku topografického, geodetického prieskumu, fixácií astronomických udalostí, boli prijaté predbežné závery, ktoré sú v plnom súlade s výsledkami expedície z roku 2001. Správa z expedície bola prezentovaná na zasadnutí astronomickej spoločnosti Štátneho astronomického inštitútu v prítomnosti členov Archeologického ústavu Ruskej akadémie vied, členov Medzinárodnej astronomickej spoločnosti a Štátneho historického múzea.

tanais

Čo presne zistili vedci. Na hore Karakaja, vo výške 3646 metrov nad morom medzi osadami Horný Čegem a Bezengi z východnej strany Elbrusu, boli nájdené stopy hlavného mesta Ruskolánii  mesta Kijar, ktoré existovalo dávno pred narodením Krista, a ktoré sa spomína v mnohých legendách a ságach rôznych národov sveta a tiež v Chráme slnka – starobylom astronomickom observatóriu opísanom starovekým historikom Al-Masudim vo svojich knihách.

tripole

Poloha nájdeného mesta presne sedí s popisom z historických prameňov a polohu tiež potvrdil aj turecký cestovateľ XVII. storočia Evliey Celebi.

Na hore Karakaja boli objavené pozostatky starovekého chrámu, jaskyne a hroby. Objavených bolo neuveriteľne množstvo osád, zrúcanín chrámov, pritom sa mnohé zachovali celkom dobre. V doline, neďaleko úpätia hory Karakaja na náhornej plošine Bečesyn, našli menhiry – vysoké ručne opracované kamene. Na jednom z kamenných menhirov bola vytesaná tvár „víťaza“ s pohľadom upretým na východ a za ním bolo vidieť násyp v tvare zvonu. To je Tuzuluk (Pokladnica slnka), na jeho vrchole sú vidieť rozvaliny starovekej svätyne Slnka. Na vrchole sa nachádzajú tri veľké ručne opracované kamene, taktiež boli nájdené kamene rozložené ako zverokruh v kalendári, každý sektor mal presne 30 stupňov.

mengirtuzluk

Každá časť chrámového komplexu bola určená pre kalendárne astrologické výpočty. V tom je podobnosť s komplexom Arkaim na južnom Urale, ktorý má tiež rovnakú štruktúru rozdelenú na 12 sektorov. Os chrámového komplexu na Karakaja je orientovaná zo severu na juh.

Existujú dôkazy, že na prelome našej éry chrám vyplienil bosporský kráľ Farnak a nakoniec chrám zničili v IV. storočí. Sú známe aj rozmery chrámu: Dĺžka 60 lakťov (asi 20 m), šírka 20 (6 – 8 m), výška 15 (do 10 m), počet okien a dverí podľa počtu znakov zverokruhu.

Z výsledkov práce expedícií je možné sa domnievať, že kamene na vrchole hory Tuzluk slúžili ako základ chrámu Slnka. Hora Tuzluk je rovnomerný trávnatý kužeľ vysoký asi 40 m. Svahy stúpajú na vrchol pod uhlom 45 stupňov, čo v skutočnosti zodpovedá zemepisnej šírke miesta. Os základu chrámu tvorí 30 stupňový uhol v smere na východný vrchol Elbrusu.

Okrem toho, v priesmyku Kajaešik boli objavené dve štvorcové vežovité stavby. Jedna z nich sa nachádza presne na ose chrámu, tiež sa tu nachádzajú základy budov. Ďalej, v centrálnej časti Kaukazu na severnom úpätí Elbrusu bolo začiatkom 70. rokov objavené staroveké centrum metalurgickej výroby, pozostatky taviacich pecí, sídiel a pohrebiská.

Ak zhrnieme výsledky všetkých expedícií a objavov sústredených v okruhu niekoľkých kilometrov, stopy starobylej metalurgie, ložísk uhlia, striebra, železa a tiež astronomické, kultové a iné archeologické objekty, môžeme konštatovať odhalenie jedného zo starobylých dôležitých centier Slovanov na Kaukaze. Podobných nálezísk, ktoré potvrdzujú starobylú vyspelú kultúru Slovanov je omnoho viac a neustále k nim pribúdajú ďalšie objavy.

vvvvv

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie