V súčasnosti, keď na verejnosť vystupujú slová klimatická zmena a klesajú zrážkové úhrny, je jedným zo základných potrieb riešenie, ako ďalej s vodou. Bez nej by sme nemohli žiť. Využiteľné objemy podzemných vôd na Slovensku sú dostatočné pre zásobovanie obyvateľstva, priemyslu i poľnohospodárstva. Toľko správa zo Slovenského Hydrometeorologického ústavu: Základným vodným zdrojom pre Slovensko zostáva stále vodohospodárska oblasť – zásobáreň vody na Žitnom ostrove. Tu na pomerne malej ploche sa kumuluje približne štvrtina z celkového množstva podzemných vôd na Slovensku, čo je ojedinelý prípad nielen v Európe, ale i vo svete.
Slovensko je suchozemská krajina, preto je jeho vodná bilancia výlučne závislá na atmosférických zrážkach v akejkoľvek forme. Geomorfologickým rozdelením podľa nadmorskej výšky a pripadajúcej celkovej plochy územia na: roviny, pahorkatiny, nížinné vrchoviny, vyššie vrchoviny, nížinné hornatiny, vyššie hornatiny a veľhory, dostaneme celkovú priemernú ročnú vodnú bilanciu Slovenska v miliónoch:
Zrážky………..40.000 mil. m3 v priemere za rok,
Výpar…………28.500 mil. m3 v priemere za rok,
Odtok…………11.500 mil. m3 v priemere za rok
Zrážky ľudskou činnosťou neovplyvníme, ale vhodným technickým zásahom do krajiny môžeme ovplyvniť výpar a budovaním vodozádržných biologických, technických alebo spoločných zariadení môžeme v zásadnej miere eliminovať odtok povrchových vôd v korytách tokov.
Objemové množstvo podzemných vôd na Slovensku je závislé len na prírodných zrážkach ich rozdelení počas roka a výdatnosti. Preto aj zásoby vody citlivo reagujú na zmeny klímy s predlžujúcim obdobím výskytu sucha, ktoré neboli v minulosti také výrazné. Dôsledkom klimatických zmien dochádza k poklesu hladín podzemnej vody a s tým súvisí nedostatok vody pre vegetáciu. Možno nie každý si uvedomuje, že zmena podnebia a zrážkových režimov v prírode spôsobuje aj otepľovanie zastavaných území. V súčasnosti existuje viacero spôsobov, ako znížiť teplotu v mestách, napríklad vysádzaním zelene na verejných priestranstvách, obnovu pri chodníkoch, využitie preddomových priestorov na bývanie, výsadba okolo parkovísk a pod.
Klimatické zmeny nás nútia hospodárnejšie narábať s vodou a využívať ju čo najefektívnejšie. Jedným z opatrení ako racionálne využívať vodné zdroje je zachytávanie dažďovej vody zo spevnených povrchov ako sú strechy, cestné komunikácie, či chodníky a jej následné vsakovanie prispieva k dotovaniu množstva podzemných vôd a zároveň k znižovaniu povrchového odtoku. Voda zo zrážok zostáva v tom prostredí, ktoré svojou činnosťou obohatila, čo má priaznivý vplyv na zlepšenie mikroklímy, ale aj na ochladzovanie a zvlhčovanie životného prostredia,
S využívaním vodných zdrojov, výskytu a kvality je potrebné vnímať aj zmeny klímy v súvislosti aj využívania krajiny. Tieto faktory spolu v konečnom efekte úzko súvisia a nedá sa pri vyhodnocovaní dopadov uvažovať samostatne. Klimatická zmena spôsobuje zmenu distribúcie zrážok počas roka, dlhšie obdobie sucha, častejší výskyt prívalových dažďov, alebo zvýšený počet teplých dní s vysokým výparom.
Spôsob využívania a obhospodarovania krajiny zase priamo súvisí s vodozádržnou schopnosťou územia. Extrémny prípad: je výskyt lejaku v svahovitej krajine, intenzívne obrábanej poľnohospodárskou činnosťou. Keď prirátame k tomu nevhodne vykonávané agrotechnické činnosti – kolmo na vrstevnice zasiata kukurica, zemiaky, alebo výskyt lejaka v krajine bez vegetačného krytu. V takých prípadoch síce spadne veľké množstvo zrážok, ale väčšina z nich odtečie po povrchu ešte počas jeho trvania, alebo krátko po ňom, bez doplnenia zásob podzemných vôd. Povrchový odtok následne vytvára povodne. Vo vodnom toku sa striedajú extrémne nízke a vysoké prietoky.
Približne 18 % pitnej vody získavame práve z povrchových vôd. Ide prevažne o zdroje z vodárenských nádrží a tokov. Výskyt takýchto vôd je obyčajne v mimo zastavaných oblastiach a v ich okolí, ako aj v povodí riek, kde sa uplatňujú osobitné princípy hospodárenia. Takto získaná voda sa upravuje komplikovanejšie ako podzemná voda, ale spôsoby a postupy musia byť nastavené podľa konkrétnych podmienok vodného zdroja.
Pri pohľade na celosvetové problémy s vodnými zdrojmi si kladieme otázku: čo je hlavný problém v tejto oblasti? Jedným z možných problémov sú staré environmentálne záťaže najmä v prípadoch divokých skládok nebezpečných látok a produkcie už neexistujúcich priemyselných podnikov, alebo likvidácia a zanedbanie výrobných stredísk poľnohospodárskej výroby. Tejto otázke je v poslednej dobe venovaná osobitná pozornosť, avšak len pomaly sa darí presviedčať o potrebe riešenia, ale aj osoby zodpovedné za strategické rozhodnutia. Zdá sa, že limitujúci faktor sú peniaze. Ďalšou veľkou výzvou je používanie hnojív a pesticídov tak, aby nedochádzalo k ich úniku do podzemných vôd.
Každý z nás môže prispieť k ochrane vôd, a to rôznymi spôsobmi: čistenie lesných a poľných studničiek, zberom odpadkov okolo prameňov, potokov, riek, osvetou medzi deťmi a mládežou, občianskou angažovanosťou v oblasti ochrany prírody. Mnohí z nás sa snažia správať k prírode viac šetrne a ekologicky. Prírodu je potrebné chrániť a nie ničiť. Ekosystém je ucelená časť prírody — a práve voda je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Ochrana vodných zdrojov znamená nielen ochranu ich kvality, ale aj ochranu priestoru, v ktorom vznikajú. Voda je v prírodnom prostredí nenahraditeľná a všeobecné médium transportu a premeny energie a látok, ktoré spolu so vzduchom určujúcim nositeľom zmien v prírode a nositeľom života celej biosféry.
I keď sa v súčasnosti klimatológovia nevedia zjednotiť v názore na klimatickú zmenu či bude globálne otepľovanie planéty alebo jej ochladenie, klimatickí aktivisti organizujú podpisové a protestné akcie, čas pracuje v neprospech klímy. Dokazujú to singularity výskytu počasia, ktorých perióda sa rýchlo skracuje ale v neprospech prírody, proti ľudskej spoločnosti. Nestrácajme čas iba organizovaním a upozorňovaním verejnosti. Klimatické anomálie sa vyžadujú okamžité riešenie v podobe konkrétnych v prírode navrhovaných riešení, nie iba poukazovanie!.
Je na každom z nás, ako budeme pristupovať k vode, ako súčasť životného prostredia kde žijeme, oddychujeme a pracujeme.
A. Malíšek