Pracovníci University of Miami vykonali štúdiu a zistili, že reprodukčné spóry uvoľňované hubami prispievajú k hromadeniu kvapiek vlhkosti v atmosfére. Vedci sa domnievajú, že obrovské objemy spór húb vo vzduchu vytvárajú akýsi aerosól a vďaka hromadeniu vody vyvolávajú prehánky.
Reprodukčné spóry, ktoré sú aktívne, odďeľujú od húb, priťahujú vlhkosť kondenzovanú vo vzduchu a vytvárajú v atmosfére drobné kvapôčky vody ako hmla. Keď množstvo suspendovanej vlhkosti vo vzduchu dosiahne maximum, spadne na zem vo forme silného dažďa. Vedci poznamenávajú, že je ľahké si to všimnúť. Len čo na jeseň prejde jeden lejak, po ktorom v prírode rastú huby, začína sa celá séria hubových dažďov.
Americkí odborníci pomocou pokročilých elektrónových mikroskopov starostlivo študovali spóry húb umiestnené v špeciálnej nádobe s plynným prostredím a vysokou vlhkosťou. Na experiment bolo vybraných niekoľko desiatok odrôd húb, vrátane siedmich druhov plávok. Všetky spóry sa rýchlo začali pokrývať vodou, zatiaľ čo niektoré bunky sa začali spájať a vytvárať väčšie kvapôčky.
Stojí za zmienku, že v prírode existujú druhy húb, ktoré môžu za sekundu uvoľniť do vzduchu až tridsaťtisíc reprodukčných spór, takže schopnosť týchto organizmov vyvolať zrážky, nevyzerá iba ako fantázia.
Mimochodom, pred šiestimi rokmi ruskí vedci vypočítali, že do atmosféry našej planéty sa ročne uvoľní viac ako päťdesiat miliónov ton spór húb – na každý štvorcový milimeter Zeme pripadá v priemere asi tisíc spór vrátane tzv. Svetového oceánu a oblasti s permafrostom.
Keď sa teda na jeseň spustia hubové dažde, môže byť, že tieto jedinečné organizmy (nie zvieratá ani rastliny) si sami „objednajú“ vlhké počasie.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info