Uzavretá komunita v mestečku Linden neďaleko Bernu neplatí za elektrinu z viacerých dôvodov. Po prvé, v obci Methernitha je generátor voľnej energie, ktorý funguje na báze statickej elektriny obsiahnutej vo vzduchu. Tento generátor vyvinul fyzik-vynálezca Paul Bauman, ktorý je aj zakladateľom komunity.
Po druhé, komunita má tiež malé veterné turbíny a vodné koleso na výrobu zelenej energie. Celkový výkon týchto experimentálnych zariadení nepresahuje 2 – 5 kW energie. Hlavný podiel elektriny pre komunitu však vyrába generátor Bauman.
Po tretie, komunita verí, že špecialisti mimo ich komunity ešte nedozreli na Baumanovu technológiu a masívna distribúcia generátorov by mohla viesť k tepelnej explózii a fatálnym následkom. Preto obec radšej nezverejňuje svoj vývoj a neplatí za elektrinu.
Wikipédia: „Methernitha sa vzťahuje na dva súvisiace subjekty, ktoré založil Paul Baumann – Methernitha Christian Alliance a Methernitha Cooperative. Jedna je náboženská skupina a druhá je komunita v Lindene vo Švajčiarsku založená na princípoch družstva.
Družstvo Methernitha, pôvodne založené na princípoch kresťanskej aliancie Methernitha, je teraz filozoficky inkluzívnejšie a v roku 1960 bolo zaregistrované vo švajčiarskom obchodnom registri ako právnická osoba. Organizácia bola stanovená v stanovách a riadi sa pravidlami Švajčiarskej federácie. Družstvo je rezidenčná pracovná skupina spoločného podniku fungujúca na demokratickom základe. Administratívni zamestnanci sú vyberaní z členov na valnom zhromaždení. Má vlastné televízne štúdiá, ktoré vysielajú programy vlastnej produkcie. Obec má tiež vlastnú školu a opatrovateľský dom a „klubový dom“, ktorý je centrom bohoslužieb a ich historickým archívom.“
Komunikácia ohľadne generátora Baumana:
Od: Hans Holzherr, Komu: Stefan Hartmann
Nedávno bolo viac ako 30 technikom a inžinierom umožnené navštíviť skupinu Methernitha v Lindene vo Švajčiarsku, kde boli svedkami ukážky rôznych strojov Testatika. Tu je správa od Hansa Holzherra zo Švajčiarska, ktorý bol prítomný:
Dobrý deň pán Hartmann, videli ste naživo generátor? Ak áno, aké zaťaženie? Mám na mysli model s kotúčmi s priemerom 50 cm.
Tento stroj už bežal, keď návštevníci vstúpili do miestnosti, a nebol zastavený počas celej doby, boli sme tam asi 1,5 hodiny. Ako prvé zaťaženie bola pripojená 1000-wattová lampa na približne 10 sekúnd, ktorej jas sa neznížil – zodpovedajúca sekvencia na filme Testatika je len efektom automatického prispôsobenia clony fotoaparátu náhlemu jasu! Druhým zaťažením bolo vykurovacie teleso v tvare U, ktoré mi podal pán Baumann. V priebehu jednej sekundy sa to tak rozpálilo, že som ho musel okamžite pustiť! Čo bolo obzvlášť pôsobivé, bolo to, že keď stiahol jeden z kontaktných drôtov, medzi výstupnou elektródou a spojovacím drôtom sa na približne jednu sekundu objavil 1 cm dlhý oblúk. Prístroj bol pod kapotou z plexiskla. V blízkosti základne mal dva otvory, ktoré Baumann použil na vloženie kontaktných drôtov, aby sa dotýkali výstupných elektród.
Ako si myslíte, že vzniká vysoký výkon?
Dobrá otázka! Aj ja by som rád poznal odpoveď!
Spomalili sa disky, keď bola záťaž umiestnená na výstupné elektródy?
Nevšimol som si to, ale samozrejme máte tendenciu obrátiť svoj pohľad tam, kde je akcia (kontrolka atď.) Disky sa otáčali 15 otáčkami za minútu, čo je dosť pomalé. Rýchlosť otáčania bola regulovaná magneticky.
Aký ste mali celkový dojem?
Bolo to naozaj pôsobivé! Pri tejto pomalej rotácii sa tomu ani nechce veriť. V každom prípade sa to nedá vysvetliť z hľadiska holej elektrostatiky v zmysle Wimshurstovho stroja. Zdá sa, že dierované plechy majú kľúčovú funkciu. Okrem snímača a hnacej elektródy je tu množstvo malých blokov z plexiskla s nalepenými perforovanými plechmi, ktorých funkcia je neznáma.
Ako už spomenul Adolf Schneider, môj kolega Bernhard XXX a ja sa chceme pokúsiť skopírovať princíp experimentu, ktorý ukázal Baumann – bez veľkej nádeje, že nájdeme niečo výnimočné.
Zariadenie pozostáva z horizontálneho otočného ramena z plexiskla s malou obdĺžnikovou plexi doskou na oboch koncoch prilepenou k spodnej strane ramena. Spodná strana ramena je pokrytá perforovanými hliníkovými plechmi (štvorcové otvory), zatiaľ čo spodná časť dosiek je pokrytá mosadzným drôteným pletivom. Pod každou doskou je na základnej doske nalepených päť ďalších dosiek. Medzi každým párom dosiek v dvoch blokoch je tiež drôtené pletivo. Z vrstvy sieťoviny medzi najnižšou doskou a základňou ide vodič k dvom kondenzátorom, ktoré sú zapojené paralelne. Baumann uchopil rameno oboma rukami a otočil ním asi desaťkrát dopredu a dozadu (úplné otočenie nebolo možné, pretože v ceste stáli kondenzátory), potom digitálnym meracím prístrojom zmeral jednosmerné napätie: 60 voltov. Potom, keď skratoval kondenzátory, bolo počuť hlasné prasknutie. Neviem, či to už nie je abnormálny výsledok. Na moju otázku Baumann odpovedal, že s kovovou fóliou (namiesto drôteného pletiva) zariadenie tento efekt nevyvolá.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info