Dvaja mladí moskovskí lekári A.E. Zimin a V.P. Krotová, pomocou elektrónového mikroskopu, ktorý umožňuje vidieť mikroorganizmy zväčšené desaťtisíce krát, zistili, ako tuberkulózny bacil zahynul pod vplyvom prchavých fytoncídov cesnaku.
Zistilo sa, že už 15 minútová expozícia vodného extraktu cesnaku oslabuje tuberkulózny bacil a po 30 minútach je usmrtený a podrobený drastickým zmenám. Jeho odolný obal neodoláva pôsobeniu fytoncídov cesnaku. Ak baktérie zostanú v kontakte s fytoncídmi po dobu 20 hodín, z baktérií zostanú, ako sa hovorí, iba „bledé tiene“. Granule sa rozpadli, obal zmizol – rozpustil sa, celá protoplazma (telo baktérie) sa zmenila a zakalila sa. Rýchla smrť tuberkulóznych baktérií s ich udivujúcou prispôsobivosťou, vplyvom cesnaku sa zdá prekvapujúca.
Bacil tuberkulózy sa dokonale prispôsobil bunkám a tkanivám pľúc ľudí a opíc. A skúste vstreknúť veľké množstvo tuberkulóznych bacilov pod kôru stromu. Nespôsobí to najmenšie ochorenie rastliny. Rana sa uzdraví a zavedené baktérie odumrú. Prchavé fytoncídy cesnaku a jeho tkanivové šťavy, ako sme už povedali, zabíjajú v prvých minútach stafylokoky, streptokoky, tyfové baktérie, bacil úplavice a mnoho ďalších mikróbov.
V ústnej dutine zdravého človeka so zdravými zubami vždy existujú určité baktérie, huby a spirochéty. Stačí žuť dve, tri alebo dokonca jednu minútu cibuľu, alebo ešte lepšie cesnak, a všetky mikroorganizmy, ktoré obývajú ústnu dutinu zdravého človeka, sú usmrtené. Mikrobiológovia správne poukazujú na to, že sterilizačný účinok prchavých látok fytoncídov zvyčajne vedie k smrti baktérií tak rýchlo, ako pri sterilizácii vysokou teplotou.
Cibuľa a cesnak majú úžasné baktericídne vlastnosti. Každému je však dobre známe, že majú tiež choroby, hoci oveľa menej ako mnoho iných rastlín, pritom ich choroby sú infekčné, sú spôsobené baktériami a hubami a infekcie sa môžu prenášať z jednej rastliny na druhú.
Vedci doteraz nenašli baktériu, ktorá by bola patogénna pre človeka a ktorú by nezabili fytoncídy cesnaku. A pritom cesnak zle, alebo často vôbec nezabíja cesnakové baktérie. Pri veľkom zväčšení mikroskopu sú jasne viditeľné. Majú vzhľad pohyblivých paličiek so zaoblenými koncami. Pri bakteriálnom ochorení sa hnedý prúžok objavuje pozdĺž žily na spodnej časti cibule a postupne sa rozširujúce na vrchol zubu, ktorého tkanivá majú nepravidelnú perleťovo žltú farbu. Cibule cesnaku môžete umelo infikovať, ak im vpichnete ihlu namočenú v tekutine s cesnakovými baktériami. V mieste vpichu sa jazvy objavia po 7 až 10 dňoch.
Cesnaková baktéria je veľmi odolná voči fytoncídom cesnaku, odolnejšia ako tuberkulózny bacil. Na druhej strane, fytoncídy príbuznej rastliny – cibule alebo fytoncídy ihličia ihličnanov dobre zabíjajú cesnakovú baktériu. V priebehu evolúcie sa cesnaková baktéria tak zmenila, že sa prispôsobila cesnaku a jej fytocídy sa pre ňu nestali silným jedom.
To neznamená, že fytoncídy cesnaku vôbec neničia cesnakovú baktériu. Cesnak sa chráni svojimi fytoncídmi aj proti nim. Cesnak ochorie až vtedy, keď dôjde k oslabeniu životne dôležitých aktivít rastliny a zníženiu produkcie fytoncídov.
Ak umelo infikujeme strúčik cesnaku cesnakovou baktériou, dôjde k infekcii, následne huby nájdu v cesnakových tkanivách priaznivé podmienky a po dvoch týždňoch sa strúčik cesnaku dôkladne pokryje plesňou. Zastavia však všetky tkanivá strúčika produkciu fytoncídov a všetky sa prestanú brániť cesnakovým baktériam? Nie. Postihnutý cesnakový strúčik je schopný klíčiť vo vode alebo pôde.
V tomto prípade dochádza k deštrukcii postihnutých častí ešte intenzívnejšie, ale vyrastie zdravá rastlina so zdravou cibuľkou. Dôsledné vedecké experimenty dokazujú, že cesnaková baktéria je iba cesnaková. Ak sa ňou pokúsime umelo infikovať tulipán, narcis, gladiolu, hyacint, hľuzy zemiakov alebo rôzne orgány iných rastlín, tak nebudeme schopní spôsobiť túto chorobu. Fytoncídy týchto rastlín a ich ďalšie ochranné vlastnosti narúšajú rozmnožovanie cesnakovej baktérie alebo ju ničia.
To isté sa dá povedať o každej rastline: fytoncídy nezabíjajú alebo pôsobia veľmi slabo na tie mikroorganizmy, ktoré sú škodlivé pre danú rastlinu, pretože sa počas evolúcie prispôsobili týmto fytoncídom. Každá rastlina má svoje vlastné infekčné choroby a fytoncídy rastliny samozrejme nezabíjajú všetky baktérie, ktoré sa nachádzajú v prírode.
Navyše, niektoré baktérie, ako dokázal sovietsky vedec N.G. Cholodnij, vstrebávajú v rámci výživných látok prchavé organické látky vylučované rastlinami. Fytoncídy, ktoré sú pre niektoré baktérie hrozným jedom, môžu byť dobrým jedlom pre iné mikroorganizmy, ktoré sa im počas evolúcie prispôsobili.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info