Pravdepodobnosť ochorenia na prechladnutie sa zvyšuje tým, čím menej času venujeme spánku
Spánok sa niekedy nazýva liekom na všetky choroby a má to svoje opodstatnenie – nedostatok spánku oslabuje obranné systémy organizmu, takže vírusy a baktérie majú veľkú šancu dostať sa do organizmu a udržať sa v ňom. Avšak doteraz boli užitočné „zdravé“ vlastnosti spánku založené na subjektívnych dôkazoch, keď osoba posúdila svoj stav v závislosti od dĺžky spánku a informovala o tom lekárov.
Aric Prather z Kalifornskej univerzity v San Franciscu spolu s kolegami z Carnegie Mellon University a Pittsburgskej univerzity dokázali získať viac objektívnych dôkazov, že spánok pomáha odolávať, ak nie všetkým chorobám, tak minimálne prechladnutiu a chorobám z prechladnutia.
V priebehu týždňa vedci zhromažďovali údaje o spánku od viac ako 150 ľudí, ktorým bol podaný špeciálny náramkový prístroj, ktorý zaznamenával pohyby tela počas spánku. Okrem toho účastníkom experimentu zaznamenávali aj čas, kedy išli spať a kedy sa prebudili.
Účastníkov experimentu zásobovali sprejom do nosa s rhinovírusom, ktorý spôsobuje infekciu horných dýchacích ciest a ubytovali ich v hoteli, kde žili 5 dní, bez možnosti opustenia svojich izieb. Pred aplikáciou spreju s vírusom každému účastníkovi vykonali krvný test na určenie úrovne protilátok proti infekcii. Ak bola ich hladina na začiatku dostatočne vysoká, to znamená, že imunitný systém si pamätal, čo má robiť s bežným prechladnutím, tak ochorenie ustúpilo rýchlo. Tí, ktorí mali imunitu pripravenú na stretnutie s chrípkou, museli byť vylúčení z výskumu, pretože by sa uzdravili príliš rýchlo a spánok by v boji proti vírusu sotva zohral dôležitú úlohu.
Či sa infekcia vyskytla u účastníkov, alebo nie, zisťovali aj pomocou špeciálnych testov. Napríklad do nosa pacienta bolo aplikované špeciálne farbivo a meral sa čas, za ktorý sa dostane do hrdla. Ak to trvalo asi 35 minút, znamená to, že dýchacie cesty boli zapálené a opuchnuté a intenzita ochorenia stúpala. Priebežne sa odoberali vzorky nazálnej sliznice, v ktorých sa merali koncentrácie vírusu a protilátky proti nemu.
Pravdepodobnosť ochorenia z prechladnutia bola porovnaná s tým, ako dlho človek spí. Tiež bola zohľadnená kvalita spánku: ak bol spánok nepokojný, celkový čas spánku sa ukázal byť nižší ako pri pokojnom spánku a to aj v prípade, že obe testované osoby šli do postele a vstávali súčasne.
Ukázalo sa, že ak spíte v noci menej ako 5 hodín alebo 5 až 6 hodín, pravdepodobnosť vážne ochorieť na prechladnutie, bude 4,5 až 4,2 krát vyššia, ako keby ste spali 6 až 7 hodín alebo viac.
Správa z výskumu aj s výsledkami bola publikovaná v časopise Sleep.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info