„Keď ku mne chodia onkologickí pacienti po radu o prístupe k liečbe rakoviny, odporúčam komplexný protokol s viacerými komponentmi. Niektoré z týchto zložiek sú spojené so zmenami svetonázoru, životného štýlu, typu výživy a zaradením niečoho nového, zaujímavého a niekedy aj radikálneho do ich života.
Ďalšia časť protokolu je spojená s pomocou fyzického tela (systémová detoxikácia, imunomodulácia, prirodzené protirakovinové protokoly a lieky, fyziologická optimalizácia a pod.).
Som presvedčený, že táto choroba prichádza vtedy, keď telo už nemôže normálne fungovať v abnormálnych podmienkach, ktoré mu sám človek vytvoril. Toto chápanie je oficiálnej medicíne cudzie. Všetko dáva za vinu genetickej mutácii v bunke alebo hromadeniu takýchto mutácií, čo vedie k jej znovuzrodeniu a neobmedzovanému rastu. Naturálna medicína má radikálne odlišný názor, ktorý sa ironicky zhoduje s názorom Hippokrata, ktorému lekári skladajú prísahu. Hippokrates povedal, že nemá zmysel liečiť pacienta, ktorý nie je pripravený vzdať sa návykov, ktoré ho viedli k chorobe. Jednoduché a brilantné! Človek, ktorý ochorie na vážnu chorobu, by sa mal v prvom rade zaoberať úplným prehodnotením svojho života a zahrnutím niečoho nového do neho: presťahovanie sa na nové miesto, zmena zamestnania alebo činnosti, dobročinná činnosť…
O dobročinnosti by som chcel hovoriť samostatne. Už niekoľko rokov, ako súčasť môjho prirodzeného liečebného protokolu, povzbudzujem svojich pacientov, aby robili charitatívnu prácu. Samozrejme, nemám na mysli prevod peňazí pomocou SMS na nejakú charitu. Takáto pseudo dobročinnosť nemá zmysel a ak vôbec ide o zbierku onkologickému dieťaťu, môže to pacientovi uškodiť. Posielanie peňazí na liečbu, ktorá nakoniec zabije dieťa, urobí z takéhoto dobrodinca spolupáchateľa, čo sa nevyhnutne prejaví na jeho karme.
Skutočná dobročinnosť spočíva v dobrých skutkoch, ktoré sa týkajú samotného človeka. Takmer každý pacient, okrem tých, ktorí sú v kóme, môže urobiť niečo dobré pre ľudí, zvieratá alebo prírodu: upliesť ponožky a palčiaky pre deti na internáte, nakŕmiť túlavých psov, zasadiť stromy vo vyrúbanom lese a milión iných skutkov. Dobročinnosť má široký terapeutický účinok. Keď človek vidí plody svojej nezištnej práce, vzbudzuje to v ňom špecifické, hlboké uspokojenie (toho sa temní majstri sveta tak boja!), ktoré je sprevádzané uvoľňovaním endorfínov do krvi a ich pozitívny vplyv na homeostázu.
Spokojnosť spôsobuje v človeku vysoké vibrácie, čo je silný epigenetický faktor. Čím vyššia je vibrácia, tým priaznivejšia je expresia génu. Nízke vibrácie môžu spustiť rakovinový program v génoch bunky a vysoké vibrácie (slnko, živá potrava, pozitívne emócie, príroda) ho môžu vypnúť. Za ďalší dodatočný faktor dobročinnosti považujem jej vplyv na karmu.
Hoci ešte nerozumieme presným mechanizmom jej vplyvu na náš život, je nerozumné popierať kvalitu a úlohu dobročinnosti v našom živote. Toto boli moje presvedčenia o začlenení dobročnnosti do nového života pacienta. Tieto presvedčenia boli potvrdené výskumom. Spomenula to doktorka Véronique Desaulnier, známa z filmov Pravda o rakovine (na seminári Nathana Cranea „Be Free from Cancer“). Jedna skupina skúmaných pacientov s rakovinou dostávala iba tradičnú liečbu, zatiaľ čo druhá skupina sa okrem tradičnej liečby podieľala aj na dobročinnosti. Ukazovatele druhej skupiny boli výrazne úspešnejšie ako ukazovatele prvej skupiny.
Vplyv dobročinnosti na pozitívnejší výsledok choroby bol teda vedecky dokázaný. A moje hlboké presvedčenie je, že človek nemusí čakať na ťažkú chorobu, aby mohol začať konať dobro. Musíme žiť v dobrosrdečnosti, pomáhať si, radi sa starať o prírodu. To naplní náš život veľkým zmyslom, a čo je najdôležitejšie, pridá zdravie a dlhovekosť. Tým, ktorí už získali rôzne choroby, pomôže dobročinnosť ich prekonať.“
Boris Grinblat
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info