Počas libanonsko–izraelskej vojny, ktorá začala v roku 1982, uskutočnil tím vedcov experiment, v ktorom skupinu ľudí učili schopnosti „cítiť“ pokoj a mier vnútri seba. Ale nie pomocou myšlienok o mieri, alebo modlitieb za mier vo svete, ale pomocou vlastného presvedčenia o tom, že tento mier je v nich už prítomný.
V presne určený čas, vo vybrané dni v mesiaci, týchto ľudí priviedli do vojnou zničených regiónov Blízkeho Východu. A keď sa títo ľudia v centre tejto vojnovej nočnej mory naplnili pocitom mieru, tak sa teroristické aktivity zastavili na minimum, počet zločinov voči civilistom sa znížil, ako aj počet ranených privezených do nemocníc a dopravných nehôd. Pokiaľ sa títo ľudia prestali sústreďovať v sebe na pocit mieru, tak sa všetko vrátilo do bežných koľají. Táto vedecká štúdia potvrdila už skôr získané závery výskumov – v prípade, kedy aj malé percento populácie dokáže získať vnútorný stav mieru a pokoja, tak sa tento stav odráža na vonkajšom okolitom svete.
Získané údaje, pri analýze ktorých boli vzaté do úvahy dni v týždni, sviatky a dokonca aj lunárne cykly, boli tak informatívne, že vedci boli schopní na ich základe vypočítať aj počet ľudí s presvedčeným pocitom vnútorného pokoja, ktorý je nutný, aby sa tento stav odrazil na okolitom vonkajšom svete. Podľa nich je požadovaný počet ľudí ešte menší, akoby sa očakávalo. Napríklad pre mesto s jedným miliónom obyvateľov by bolo potrebných priemerne 100 takýchto ľudí a pri regióne s počtom 6 miliárd by sa minimálny počet pohyboval na úrovni 8000 ľudí. Samozrejme, ide o minimálny počet ľudí, pri ktorom sa začína tento stav prejavovať na okolitom svete a so zvyšujúcim počtom ľudí tento efekt narastá.
Štúdia dostala názov „Medzinárodný projekt mieru na Blízkom Východe“ a jej výsledky boli publikované v roku 1988.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info