V medicíne je alkohol už 300 rokov známy ako narkotický a neurotropný jed, čo je jed, ktorý aktívne ovplyvňuje nervový systém a všetky ľudské orgány, jed, ktorý ničí ich štruktúru na bunkovej a molekulárnej úrovni.
Alkohol (etylalkohol) – má vždy dramaticky negatívny vplyv na ľudský organizmus a jeho ochranné energetické pole. Princíp účinku alkoholu je veľmi jednoduchý a je známy už viac ako sto rokov.
Ako je známe, alkohol je dobré rozpúšťadlo. Ako rozpúšťadlo sa v priemysle bežne používa pri výrobe lakov, vo viacerých chemických odvetviach na syntézu farieb, syntetického kaučuku a ďalších. Rozpúšťa takmer všetko: tuk, nečistoty, farby… Ale ak sa dostane do krvi, tak aj tam sa alkohol správa ako rozpúšťadlo! Čo sa stane, keď sa alkohol dostane do krvi?
V normálnom stave je vonkajší povrch červených krviniek pokrytý tenkou ochrannou vrstvou určitého maziva, ktoré sa pri trení o steny krvných ciev elektrizuje. Každá z červených krviniek nesie unipolárny negatívny náboj, a preto majú prirodzenú vlastnosť, že sa navzájom odpudzujú. Kvapalina obsahujúca alkohol odstraňuje túto ochrannú vrstvu a uvoľňuje napätie. Výsledkom je, že červené krvinky sa namiesto odpudzovania začínajú zlepovať.
Červené krvinky kvôli etanolu v krvi získavajú novú vlastnosť: začínajú sa navzájom lepiť a vytvárajú väčšie neprirodzené štruktúry podobajúce sa hroznovým strapcom. Tento proces prebieha v režime akoby nabaľovania sa snehových gúľ.
Priemer kapilár v jednotlivých častiach organizmu (mozog, sietnica) je niekedy taký malý, že červené krvinky sa doslova „pretláčajú“ jedna po druhej. Najmenší priemer kapiláry je 50-krát tenší ako ľudský vlas, rovný 8 mikrometrom (0,008 mm), najmenší priemer červených krviniek je 7 mikrónov (0,007 mm).
Je preto zrejmé, že útvar obsahujúci niekoľko červených krviniek sa nemôže pohybovať cez tenšie kapiláry. Zlepenec červených krviniek pohybujúci sa po rozvetvených artériách a potom pozdĺž menších arteriol, nakoniec dosiahne arteriol, ktorých priemer je menší ako je priemer zrazeniny a uzavrie ju, čím sa úplne zastaví prietok krvi, preto sa zastaví prísun krvi aj do určitých skupín mozgových neurónov, ktoré začínajú nenávratne odumierať.
Zrazeniny majú nepravidelný tvar a obsahujú v priemere 200 – 500 červených krviniek, ktorých priemerná veľkosť je 60 mikrónov. Existujú ale aj samostatné zrazeniny – tromby obsahujúce tisíce červených krviniek. Krvné zrazeniny takýchto veľkostí samozrejme upchávajú aj väčšie arterioli. Pretože kyslík prestáva prúdiť do mozgových buniek, začína hypoxia, a to znamená nedostatok kyslíka. Je to práve hypoxia, ktorú človek vníma ako údajne neškodný stav opojenia – intoxikácie.
A to vedie k „znecitliveniu“ a potom k odumieraniu častí mozgu. To všetko konzument alkoholu subjektívne vníma ako „slobodu“ od vonkajšieho sveta, podobnú eufórii. V skutočnosti je iba časť mozgu umelo odpojená od vnímania často „nepríjemných“ informácií zvonka. Hypoxia napodobňuje slobodu, ktorej pocit vzniká v psychike ľudí pod vplyvom alkoholu.
Pocit slobody však nie je sloboda, ale najnebezpečnejšia ilúzia konzumenta alkoholu. Pretože aj keď sa konzument rozhodol oslobodiť od ostatných a problémov, aj tak je stále obklopený ľuďmi a okolnosťami a pod vplyvom alkoholu si prestáva byť vedomý svojich činov a myšlienok.
„Spánok“, ktorý je výsledkom závažnej intoxikácie, nie je spánkom v obvyklom fyziologickom zmysle. Presnejšie je to strata vedomia v dôsledku neurochemických porúch spôsobených alkoholovou hypoxiou mozgu – určitý druh kómy spôsobený alkoholom. Inými slovami, počas hladovania kyslíkom nemôže bdelé telo dýchať a aby sa uľahčilo dýchanie (aby človek nezomrel), dochádza k ochrannej reakcii tela – „spánku“, aby sa v ňom znížila rýchlosť metabolizmu.
Alkohol je teda ako neviditeľná, ale veľmi účinná zbraň, ktorej cieľom je zbaviť človeka rozumu. A ak celý národ pije, ako boli naši ľudia pritiahnutí do tejto priepasti opitosti, znamená to, že zbavujeme celý národ rozumu a premieňame ľudí z racionálnych, tvorivých, mysliacich a perspektívnych na dvojnohé pracovné stádo…
Konzumácia alkoholu ovplyvňuje potomkov a vedie k degradácii národa, k degradácii rasy. Nedávne štúdie ukázali, že škodlivé účinky konzumácie alkoholu otcami sa prejavujú viac na dcérach ako na synoch. Zlo mužského alkoholizmu sa teda viac odráža v zostupných generáciách na ženách ako na mužoch. Preto ženy musia vedieť, že alkoholizmus ohrozuje v prvom rade ich, a prostredníctvom nich aj budúcu rodinu a celú spoločnosť. Ženy znášajú konzumáciu alkoholu ťažšie a má viac tragických následkov. A ak pred 40 rokmi predstavoval ženský alkoholizmus v porovnaní s mužským iba zlomok percenta, teraz už sa v niektorých krajinách vyrovnal mužom, to znamená, že sa mnohokrát zvýšil.
Alkohol narušuje zdravie miliónov ľudí, zvyšuje úmrtnosť pri mnohých chorobách, spôsobuje mnoho fyzických a psychických chorôb, narušuje produktivitu práce, ničí rodiny, dramaticky zvyšuje zločinnosť a výrazne podkopáva morálne základy akejkoľvek spoločnosti, ľudí a štátu.
Najväčším zlom je však to, že vedie k progresívnej degenerácii genofondu národa a ľudstva ako celku v dôsledku výskytu vysokého percenta mentálne postihnutých detí.
Charles Darwin bol vzhľadom na všetky hrozivé následky konzumácie alkoholu, a najmä vzhľadom na jeho škodlivý vplyv na potomstvo, nútený verejne vyhlásiť, že „zvyk konzumácie alkoholu je pre ľudstvo väčším zlom ako vojna, hlad a mor spolu.“
Prof. Vladimír Ždanov
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info