V detstve sa imunitný systém ešte len učí správne fungovať a antibiotiká ho môžu vážne narušiť.
Vedci z Rutgers University v Immunology Mucosal píšu, že astma a alergie môžu byť spôsobené príjmom antibiotík v ranom detstve. Mnohí pravdepodobne hneď uhádnu, o čo ide: antibiotiká poškodzujú črevnú mikroflóru a kvôli problémom s mikroflórou začínajú aj problémy s imunitou.
Imunitný systém nás má chrániť pred patogénnymi mikróbmi. No v našich črevách je množstvo prospešných symbiotických baktérií, bez ktorých sa nezaobídeme. Imunitné bunky musia vedieť rozlíšiť „našich“ od „cudzích“, a to sa treba naučiť čo najskôr – teda už v detstve. Imunitný systém pri komunikácii so symbiotickými baktériami chápe, že sa potrebuje ovládať, že pred útokom je potrebné sa uistiť, že má pred sebou naozaj nebezpečného nepriateľa.
Alergie a autoimunitné ochorenia sú spojené práve so zvýšenou dráždivosťou a nerozlišujúcou imunitou: prudko reaguje na neškodné látky a dokonca aj na bunky vlastného tela, pretože sa mu zdalo, že sú hrozbou. Odtiaľ pochádza takzvaná teória nadmernej hygieny: predpokladá sa, že zvýšená dráždivosť a nerozvážnosť imunitného systému súvisí okrem iného s tým, že v detstve mali deti málo kontaktov s baktériami, priateľskými aj nie veľmi priateľskými.
Teória nadmernej hygieny je stále testovaná v rôznych štúdiách. V nových pokusoch boli päťdňovým myšiam podávané antibiotiká azitromycín a amoxicilín a po odrastení im bola injekčne podávaná suspenzia roztočových alergénov – teda fragmentov tiel a metabolických produktov roztočov z domáceho prachu (ako sa nazýva skupina drobných roztočov, ktoré žijú všade v našich domovoch). Roztoče z domáceho prachu sú jednou z hlavných príčin astmy, spôsobujú aj kožné alergie, sennú nádchu a alergickú konjunktivitídu.
V reakcii na kliešťové alergény myši, ktoré dostali antibiotikum ako dieťa, zvýšili hladiny alergických protilátok (alebo imunoglobulínov E, IgE) a signálneho proteínu interleukínu-13 (IL-13), ktorý stimuluje syntézu IgE a je všeobecne zodpovedný za alergický zápal. U myší, ktoré v detstve nedostávali antibiotiká, sa nič také nestalo, ich imunita pokojne reagovala na kliešťové alergény (ktoré samé o sebe nepredstavujú pre organizmus žiadnu hrozbu).
Dôležité je, že antibiotiká boli myšiam podávané v terapeutických dávkach, ktoré sa zvyčajne predpisujú, aby sa zbavili nejakého druhu infekcie. To znamená, že u myší po kurze liekov ešte zostala nejaká mikroflóra v črevách, antibiotiká to všetko nezničili. Je však zrejmé, že pre symbiotické baktérie to bol určitý druh otrasov, niektorých zostalo menej, niektoré možno úplne zmizli a niektoré sa potom rozmnožili, aby nahradili tie, ktoré zmizli. V nasledujúcich experimentoch vedci zobrali iné dospelé myši a vyhnali z nich všetku črevnú mikroflóru. Týmto myšiam „bez baktérií“ boli potom transplantované vzorky mikroflóry od myší z predchádzajúceho experimentu – od tých, ktoré v detstve dostávali antibiotiká a od tých, ktoré vyrastali bez antibiotík.
Dospelé myši s cudzou mikroflórou nijako nereagovali na alergény prenášané kliešťami – očividne preto, že ich imunita bola už plne sformovaná, naučená rozlišovať správne od nesprávneho. Ale ukázalo sa, že ich potomstvo má predispozíciu na alergie. Mláďatá myší dostávajú vzorky mikroflóry z hniezda od svojich rodičov, ale ich rodičia mali inú mikroflóru v čase, keď mali potomkov, transplantovaných od myší, ktoré v detstve dostávali antibiotiká. Ak bola mikroflóra transplantovaná z obyčajných myší, ktoré v detstve nedostávali antibiotiká, potom boli potomkovia myší s transplantovanou mikroflórou celkom normálni, bez sklonu k alergiám.
Hoci pokusy prebehli na myšiach, autori práce veria, že u ľudí sa všetko deje viac-menej rovnako. Samozrejme, alergia má mnoho príčin, vrátane vrodených genetických. Ale aj tak je lepšie chrániť deti, ak je to možné, pred antibiotikami, užívať ich len vtedy, keď je to naozaj nevyhnutné.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info