Hlavný problém takzvaných „východných učení“ je v tom, že sú zamerané hlavne na rozvoj samého seba, na človeka, ktorý hľadá osvietenie a osvietenie neprichádza a neprichádza. A ani nemôže prísť. Z takého prostého dôvodu, že evolučný zisk vzniká iba vtedy, keď sú skutky kráčajúceho po duchovnej ceste nasmerované na blaho iných!
Všetko, čo je zamerané na takzvané sebazdokonaľovanie, je v zásade zanedbateľné. Pritom skutky zamerané na dobro druhých, podľa svojich úloh a záťaže, môžu dosiahnuť Vesmírnych rozmerov. Pokiaľ sa tieto úlohy riešia, cez konajúceho pretekajú tak silné prúdy primárnych hmôt, že menia aj samého konajúceho.
Nové kvality a vlastnosti sa nemôžu objaviť bez zodpovedajúcej záťaže. Samozrejme, človek musí byť pripravený na takú záťaž a musí mať zodpovedajúce kvality a vlastnosti, potenciál a čo je nemenej dôležité, pochopenie toho, ako je možné vyriešiť úlohu. Úroveň riešených úloh musí zodpovedať možnostiam konajúceho a v tomto prípade nie je žiadny priestor na chvastanie, ctižiadosť a domýšľavosť. Všetko toto sa v okamihu vyparí, keď sa úloha dostane do fázy reálnych skutkov. Avšak najčastejšie sa to končí pre takých rádoby hľadačov pravdy a osvietenia veľmi zle. Vzhľadom na to, že oni nehľadajú pravdu a osvietenie, ale samých seba v nich!
Akýkoľvek prejav ľudského narcizmu odsudzuje človeka na nemožnosť získať pre seba osvietenie a nájsť pravdu! Pravdu nachádza ten, kto menej myslí na seba a viac na úlohu, ktorú je nutné urobiť! A to bez plného nasadenia a obetavosti je jednoducho nemožné!
Nikolaj Levašov: „Zrkadlo mojej duše“, diel 2