Na Sibíri v Krasnojarskom regióne, Ačinskom okrese, archeológovia pod vedením G. Avramenka objavili v druhej polovici 20. storočia paleontologické miesto starovekého človeka, dnes známeho ako Ačinské osídlenie. Toto miesto bolo datované do 20. – 26. storočia pred naším letopočtom
Toto starobylé osídlenie je známe svojím unikátnym nálezom. V roku 1972 archeológ, doktor historických vied V.E. Laričev objavil záhadný predmet, ktorý nielen udivil vedecký svet, ale zmenil aj všeobecne akceptované predstavy o dávnych obyvateľoch Sibíri.
Týmto nálezom je miniatúrne „žezlo“ vyrezané z mamutieho kla. Na jeho povrchu vyrezal starodávny majster s úžasnou presnosťou špirálovitý vzor zložený z 1065 priehlbín rôznych tvarov. Ďalšia analýza ukázala, že počet dier v špirále, tvar a hĺbka podliehajú určitému vzoru. V strede predmetu v tvare tyče je vypuklý pás – prsteň. Predmet pripomína posvätné žezlá mudrcov Starovekého východu.
Tento nález dostal názov Ačinské žezlo. Na prvý pohľad sa nájdený predmet môže javiť ako obyčajný príklad kultúry doby kamennej, je to však len na prvý pohľad. Vedci, ktorí predmet pozorne preštudovali, dospeli k udivujúcim záverom. Podľa najkonzervatívnejších odhadov sa vek Ačinského žezla odhaduje na viac ako 18 000 rokov.
Viacnásobný nezávislý výskum ukázal, že Ačinské žezlo je jedným z najstarších objavených kalendárov, v ktorom je výpočet založený na polohe slnka a mesiaca.
Prekrytie moderného astronomického kalendára na línie špirálovitých priehlbín počas experimentov ukázalo, že trojročný lunárny kalendár starodávneho obyvateľa Sibíri začínal tromi dňami splnu v júni v línií číslo 45 a po 1062 dňoch sa končil v máji tromi dňami splnu na línií číslo 3.
Na základe hĺbkovej štúdie predmetu sa tiež dospelo k záveru, že dávno pred vytvorením sumerskej, egyptskej, hinduistickej a čínskej civilizácie používali starovekí obyvatelia Sibíri dokonalý lunárny – slnečný kalendár. Starovekí obyvatelia v dobe kamennej disponovali znalosťami astronómie, matematiky a ďalších príbuzných vied a mali na to tiež jedinečné nástroje.
Okrem toho sa predpokladá, že v tomto období bolo toto územie pokryté ľadovcom. Objavy nájdené v Ačinskom osídlení sú ďalším dôkazom, že pred 18 000 rokmi na území súčasnej Sibíri žili ľudia s vyspelou kultúrou, ktorí mali kolosálne znalosti z rôznych oblastí. Títo ľudia sa neskôr stali hrdinami legiend a tradícií. Je zaujímavé, že daný predmet v priebehu doby „zmizol“ z dohľadu verejnosti, aj odborníkov, ako mnohé iné zaujímavé nálezy.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info