Greg Braden rozpráva o troch experimentoch s DNA, ktoré ukazujú, že molekula DNA sa môže zregenerovať pomocou pocitov človeka.
Experiment č.1.
Experiment bol vykonaný Dr. Vladimírom Poponinom, kvantovým biológom. Najprv sa v určitej nádobe vytvorilo vákuum, kde sa nachádzali iba jediné hmotné objekty – fotóny (častice svetla). Vykonali sa merania rozloženia fotónov a zistilo sa, že sú rozložené rôznorodo náhodne. To bol očakávaný výsledok. Ďalej umiestnili do nádoby časť DNA a znovu vykonali merania rozloženia fotónov. Tentokrát sa fotóny zoradili v určitom poradí orientovanom na DNA. Inými slovami, organická DNA mala vplyv na častice neživej prírody.
Potom DNA odstránili z nádoby a znovu vykonali merania fotónov. Fotóny zostali v tom istom poradí s orientáciou na miesto, kde sa predtým nachádzala DNA. Čo udržovalo fotóny spolu? Na túto otázku dal odpoveď Dr. Peter Garjajev vo svojich experimentoch s fantómovým odtlačkom DNA.
Experiment č.2.
Tento experiment bol vykonaný armádou. Od darcov boli získané leukocyty z DNA a umiestnené v špeciálnej komore na meranie elektrických nábojov. Počas experimentu darcu umiestnili do oddelenej miestnosti a podrobili ho „stimulácii“ pomocou videoklipov, ktoré spôsobovali u človeka rôzne emócie. DNA sa nachádzala v inej miestnosti v tej istej budove. Darca aj DNA boli sledované.
Podľa toho ako u darcu prebiehali emócie merané pomocou elektrických impulzov, reagovala aj DNA rovnakými elektrickými impulzmi v tom istom čase. Nebolo žiadne časové oneskorenie. Pohyb impulzov DNA presne kopíroval pohyb impulzov darcu.
Armádni vedci chceli zistiť, na akú vzdialenosť môžu vzdialiť darcu od DNA pri zachovaní rovnakých impulzov. Zastavili experiment pri vzdialenosti darcu 50 míľ od DNA, a pritom bol výsledok rovnaký. Žiadne oneskorenie impulzov, alebo času prenosu signálu. DNA a darca ukázali rovnaké reakcie súčasne.
Greg Braden hovorí, že živé bunky spolu komunikujú pomocou neznámej energie, na ktorú nemá vplyv vzdialenosť ani čas.
Experiment č.3.
Tretí experiment bol vykonaný Ústavom Matematiky Srdca a správa o tomto experimente sa nazýva: „Lokálny a nelokálny vplyv koherentných častíc srdca na konformačné zmeny DNA“.
Niekoľko vzoriek DNA placenty (najstaršia forma DNA) boli umiestnené do nádoby, v ktorej mohli byť merané zmeny. Vyškoleným účastníkom experimentu, z ktorých každý bol schopný zažívať silné emócie, rozdali 28 ampuliek s DNA. Všetkých účastníkov poučili, ako vykonávať a prežívať „požadované“ emócie.
Zistilo sa, že v závislosti od pocitov účastníkov, DNA menila svoju formu. Pokiaľ cítili vďačnosť, lásku, tak sa napätie DNA znižovalo a špirála sa narovnávala a bola dlhšia.
Pokiaľ účastníci cítili strach, rozčarovanie, alebo prežívali stres, tak sa DNA ohýbala, zmenšovala a odpájala mnoho DNA kódov.
Pokiaľ ste sa niekedy cítili „odpojenými“ negatívnymi emóciami, tak teraz chápete, prečo bol váš organizmus rovnakým spôsobom „vypnutý“. Kódy DNA sa zapájali, pokiaľ účastníci znovu zažívali pocity lásky, radosti, vďačnosti a obdivu.
Neskôr sa tento experiment uskutočnil s chorými pacientmi. Bolo zistené, že prežívanie pocitov lásky, vďačnosti a radosti zvyšovalo obranyschopnosť organizmu niekoľkonásobne. Ľudia, ktorí dokážu prežívať pocit lásky, sú schopní meniť formu svojej DNA.
Greg Braden