Oficiálna archeológia ochotne odkrýva na severnom pobreží Čierneho mora a na Kryme antické, turecké a rôzne iné nálezy, ale skýtske nálezy sa nezverejňujú, aj keď sa veľmi neochotne priznáva, že existujú. A je absolútne zakázané hovoriť o tom, že skýtska archeologická vrstva je vo svojej podstate veľmi blízka až identická slovanskej kultúre.
Nezávislý výskumník histórie starovekého Ruska, Alexander Asov, hovorí o svojom stretnutí s vynikajúcim vedcom a historikom Alexejom Gorškovom, ktorý bol dlhé roky hlavný archeológ a správca pevnosti v Sudaku. Ešte v sovietskych časoch Alexej Gorškov objavil skýtsku vrstvu na území Kryma a doplatil na to svojou kariérou vedca. Nedovolili mu ani publikovať svoje vedecké práce. Zomrel v zabudnutí aj napriek tomu, že jeho objavy sú dôležitým medzníkom v poznaní minulosti slovanského národa.
Alexander Asov sa delí svojím pohľadom na históriu starobylej Tavridy (Krym), založeným na ruských kronikách, archeologických a mytologických zdrojoch. Podľa neho sa na Kryme nachádzala Surožská Rus, ktorej hlavné mesto bola slovanská Surož, súčasný Sudak.
Alexander Asov: „Bolo to tak, že som bol na dovolenke a prišiel som do Sudaku, kde som sa prechádzal po Surožskej pevnosti a čítal miestne noviny. Našiel som článok Gorškova, ktorý sa mi zdal zaujímavý a chcel som sa s ním zoznámiť. Alexej Gorškov bol veľmi rád, že existujú ľudia, ktorí majú záujem o dávnu históriu. Bolo to v čase, keď na Kryme bola ešte Ukrajina a nájsť zanietených ľudí na túto tému nebolo ľahké.
Alexej ma veľmi zaujal, vyzeral ako čarodejník tak povediac. Dlhá šedá brada, krásny umelec v malom byte, ktorý bol celý zaprataný obrazmi, rukopismi, rôznymi archeologickými artefaktmi, všetko to bolo pozoruhodné. Bolo to veľmi zaujímavé stretnutie.
Prečo bolo pre mňa dôležité zoznámiť sa s človekom, ktorý pozná dobre archeológiu Sudaka, teda Surože? Vec je v tom, že Velesova kniha je napísaná v Suroži, o čom hovorí samotná Velesova kniha. Ona popisuje do značnej miery históriu Surožského kniežatstva a celkovo južného Ruska. Bola vytvorená v chrámoch, slovanských chrámoch, starobylej Surože. Všetko úplne v rozpore s oficiálnou históriou: „to je nemožné, choďte hľadať Surož na iných miestach, Surož nie je možné hľadať na Kryme“.
A ja som prišiel s touto otázkou k hlavnému archeológovi Surože/Sudaka, k správcovi Surožskej pevnosti. Neviete si predstaviť, ako sa potešil. Vraví, že toto je moja téma posledných 40 rokov, že vždy veril a tvrdil, že Surož je analógom starovekého Novgorodu a ukazuje mi stohy nepublikovaných rukopisov. Vysvetľuje mi, že takúto vrstvu sme otvorili, to je doba, keď tam ešte neboli Janovčania, to je doba z tretieho storočia, keď ešte Surož oficiálne nemohla byť.
Surož, podľa oficiálnej verzie histórie v tejto dobe nemohla ešte existovať, ale ona sa stavia a stavajú sa dve línie múrov pevnosti v Sudaku ešte dlho, takých 1000 rokov do Janovčanov. Buduje sa podľa rovnakých princípov, ako sa buduje v rovnakej dobe Konštantínopol, zrejme úplne rovnakými metódami a možno rovnakým konštrukčným tímom, ktorý budoval Konštantínopol. To znamená, to je tá Surož, ktorá dostala súčasné obrysy Surožskej, takzvanej Janovskej pevnosti a bola pôvodne postavená ako hlavné mesto Surožskej Rusi. Bol to hrad s múrmi porovnateľnými povedzme s Moskovským Kremľom. Taká kvalitná stavba to bola. Bolo to veľmi silné kniežatstvo a nazývali ho aj „Pánom mora“ či „Vládcom Čierneho mora“.
Alexej to všetko dokazoval a ukazoval. A čo potom Janovčania, hovorí. My nachádzame súčasnú pevnosť, takzvanú Janovskú, a na kameňoch vidíme značky majstrov. Pozrite, vo Fedosii tam áno, tam je to jasné, že Fedosiu budovali Janovčania, ale Surož oni nestavali, ale reštaurovali starú pevnosť a to robili títo majstri. Všetko je preukázateľné, pretože Janovčania všetko uchovali, koľko bolo majstrov, čo robili a aké boli zmluvy. Všetko je známe, oni nebudovali, ale reštaurovali a robili to vlastným spôsobom, pevnosť, ktorá tu stála už vyše tisíc rokov pred nimi..
Mne sa zdá zaujímavé a veľmi dôležité, že pre Alexeja bolo veľmi dôležitým objavom, že práve táto téma, ktorú dokazoval celý život, je potvrdená vo Velesovej knihe. Pre neho sa okamžite stala táto kniha pravdivým zdrojom, čo bolo vtedy na Kryme, v starovekej Tavride.
Jedným z najviac zaujímavým z hľadiska archeologických lokalít je Sudak, ktorý sa nazýva v ruských kronikách Surož. Poznáme surožských kupcov, aj v Moskve je miesto, kde žili surožskí kupci. A vždy kupcov z juhu nazývali Surožanmi, surožskými hosťami. Je dôležité vedieť, že Rusi nikdy nenazývali cudzozemské mestá slovanskými názvami a Surož je jednoznačne ruský názov a také názvy miest a dedín sa vyskytujú na Ukrajine aj v Rusku. To je tiež dôkaz toho, že tam žili Slovania a teraz vďaka starovekým zdrojom, ako je Velesova kniha a iným, vieme, čo bola Surožská Rus. Bolo to mesto – kniežatstvo podobné Novgorodskej Rusi na juhu Tavridy na Kryme. Spomienky na toto miesto sa uchovali do stredoveku, preto tamojšiu krajinu a mesto volali Surož až do dobytia Turkami, keď mesto dostalo názov Sudak.
Ukazuje sa, že od staroveku, z čias starovekej civilizácie slovanskej Ruskolani bola Tavrida (Krym) slovanská a nachádzalo sa tam Surožské kniežatstvo a mesto Surož, ktoré sa zachovalo až do stredoveku a do doby, keď vzniklo kniežatstvo Feodora a iné byzantské kniežatstvá. Tieto existovali paralelne so Surožou so slovanským obyvateľstvom až do dobytia Turkami.
Názov Surož je veľmi staroveký názov, je to slnečný názov. Slovania a predkovia Slovanov, ktorí sa usadili v týchto slnečných miestach, nazývali svoje mestá na počesť bohov Slnka, preto je Surož na počesť Surina, čo je védické meno, ktoré je v našich védických zdrojoch ako meno Slnka.
Nechápem, prečo naša archeológia a historické vedy nehľadajú korene Slovanov na juhu slovanského sveta na Kryme. Tam hľadajú a nachádzajú svojich predkov Nemci, Góti, Gréci, Byzantínci a samozrejme Chazari, ale iba Slovanov tam nemôžu nájsť, dokonca ani nehľadajú. Avšak dôkazy prítomnosti Slovanov v starovekých knihách a eposoch existuje veľa. Samozrejme, všetko toto potvrdzujú aj skutoční rýdzi archeológovia ako napríklad mne dobre známy surožský archeológ Alexej Gorškov, strážca Surožskej pevnosti. V dobe sovietskej éry viedol expedíciu, ktorá trvala desaťročie a bola zameraná na archeologické vykopávky Surožskej pevnosti a Sudaka.
Jedna z jeho hlavných téz je, že v Suroži a Sudaku od staroveku až do stredoveku žili Slovania a pre neho je Surožská Rus realita spolu aj s Novgorodskou Rusou. Jeho expedícia tam nachádzala množstvo keramiky a predmetov, ktoré sú z čisto archeologického pohľadu slovanské. Alexej napísal dizertačnú prácu na túto tému a ponúkol tieto práce pre publikáciu, ale v sovietskej dobe bola táto téma tiež tabu a finančné prostriedky boli prideľované výlučne na štúdium antickej a gréckej histórie Krymu. To bolo považované za prijateľné, zvyšok za kacírstvo. Ale s tým, že tam nachádzal dôkazy toho, že v Suroži žili Slovania, nemohol nič urobiť, nachádzal tam množstvo artefaktov a neboli to iba nejaké jeho fantázie, pretože bol jednoducho vedec a pre neho to bolo jasné.
Pokiaľ hovoríme o histórii Sudaku z pohľadu Alexeja Gorškova, vychádzajúc z archeologických nálezov, je potrebné si uvedomiť, že to je analógia Tróje, pretože tu žili ľudia tisícročia. Archeologických vrstiev dokonale zachovalých aj v Surožskej pevnosti, ktoré kopal, bolo veľa za sebou. Vždy vo všetkých mestách Krymu žili desiatky rôznych národov, ale v Suroži, hlavnom meste Surožskej Rusi, žili v prevažnej väčšine Slovania. Keď archeológ Alexej Gorškov nachádzal slovanskú keramiku a predmety domácej potreby vo veľkých množstvách a porovnával ju s nálezmi z Veľkého Novgorodu, tak hovoril, že to je úplne to isté. To jednoznačne potvrdzuje, že v Suroži žili Slovania veky vekov aj v časoch Grékov, Rimanov, Byzancie až do stredoveku, keď sa stala Sudakom.“
