Zmena v spôsobe života musí nastať. Ale je potrebné, aby táto zmena nebola výsledkom vonkajších okolností, ale dielom duše. Tu nastáva otázka: Čo je zmyslom života? Nech rozmýšľam, ako rozmýšľam, vždy dospejem k rovnakému záveru: Zmyslom ľudského života je všemožné prispievanie k všestrannému rozvoju všetkého existujúceho. Pokiaľ nad tým začnem uvažovať pri pohľade na prírodu, vidím, že všetko v nej sa neustále vyvíja a že každá samostatná časť nevedome prispieva k rozvoju ostatných častí.
Človek, pretože je tiež súčasťou prírody, ale obdarený vedomím, sa musí rovnako ako iné časti, ale vedome, pomocou svojich duševných schopností, usilovať o rozvoj všetkého existujúceho. Pokiaľ budem uvažovať pri pohľade na históriu, tak vidím, že celá ľudská rasa sa neustále snažila dosiahnuť tento cieľ.
Pokiaľ budem uvažovať racionálne, to znamená brať do úvahy ľudské duševné schopnosti, tak nachádzam túto nevedomú túžbu v duši každého človeka a táto túžba je nutnou potrebou duše. Pokiaľ budem uvažovať pri pohľade na históriu filozofie, tak zistím, že všade a vždy prišli ľudia k tomuto záveru, že cieľom človeka je všestranný rozvoj ľudstva.
Pokiaľ budem uvažovať pri pohľade na teológiu, tak zistím, že takmer u všetkých národov je uznávaná dokonalá bytosť a cieľom všetkých ľudí je dosiahnuť jej dokonalosť. A preto si myslím, že bez chyby si môžem za svoj cieľ života vybrať vedomé usilovanie sa k všestrannému rozvoju všetkého existujúceho.
Ja by som bol najnešťastnejší z ľudí, ak by som nenašiel zmysel svojho života – cieľ spoločný a užitočný. Užitočný preto, že rozvíjajúca sa nesmrteľná duša prirodzene prejde do bytia vyššieho a zodpovedajúceho jej. Teraz sa môj život bude aktívne a neustále usilovať dosiahnuť tento jeden cieľ.
Lev Nikolajevič Tolstoj – „Denník“ rok 1847
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info