V prvom rade je potrebné povedať, že štúdie, ktoré sú v súčasnosti dostupné, neboli dostupné veľa rokov naspäť. Neurofyziológia v súčasnosti vie, že deťmi prežité emócie sú oveľa významnejšie ako by sa dalo predpokladať. Pri narodení dieťaťa je iba 15 % jeho neurónových spojení sformovaných. To sú jednoduché väzby umožňujúce prežiť, ale zvyšných 85 % je tvorených v prvých 3 rokoch života a sú vytvorené na základe skúsenosti dieťaťa.
Neurofyziológia dokázala, že úloha rodiča je absolútne zásadná pri určovaní budúcnosti dieťaťa. Dieťa vyrastajúce v láske, starostlivosti a pochopení má nastavenia v mozgu na pozitívne výsledky. Pokiaľ mama alebo otec objímajú dieťa, spievajú mu, nosia ho na rukách, tak pomáhajú vytváraniu jeho neurónových spojení mozgu, ktoré mu následne pomôžu naučiť sa budovať vzťahy založené na láske. Ak ukazujete dieťaťu teplo a lásku, tak mu umožňujete prežiť pozitívne emócie, a tým značne zvyšujete šance, že z neho vyrastie šťastný, zdravý a starostlivý človek.
Existuje názor, že ak zakaždým zoberiete na ruky dieťa pokiaľ plače, tak ho rozmaznáte. Neurofyziológia v súčasnosti na základe faktov vie, že dieťa sa v tomto veku nemôže rozmaznať, pretože jeho mozog nie je schopný manipulácie.
Pokiaľ lekári a psychológovia hovoria o tých alebo iných poruchách u dieťaťa, často spomínajú širokú škálu porúch spojených „stratou priviazanosti k matke“ a bohužiaľ netýkajú sa iba detí z detských domovov. V súvislosti s týmito poruchami sa dávajú rady, aby rodičia reagovali na plač dieťaťa a nenechávali ho vyplakať, alebo nepoužívali metódy „kontrolovaného plaču“. Pokiaľ hovoríme konkrétne o problémoch spánku detí, tak práve väčšina prípadov je spojených s nechávaním dieťaťa plakať osamote.
Názor niektorých rodičov, že pokiaľ zakaždým zoberieme dieťa na ruky, ak zaplače, tak ho rozmaznávame a učíme plakať, je založený na výskumoch zo začiatku 20. storočia, ktoré boli vyvrátené desiatkami neskorších štúdií. Tieto výskumy boli založené na pokusoch s laboratórnymi krysami a ich reakciami na „pozitívne posilňovanie“. Ľudský mozog sa líši od iných cicavcov. Iba 15 % mozgu človeka má pri narodení neurónové siete. To znamená, že nasledujúce 3 roky bude mozog dieťaťa zaneprázdnený budovaním týchto spojení a hlavne prvé 3 roky jeho vzťahu s rodičmi formujú „štruktúru“ jeho osobnosti.
Deti spoznávajú svet cez to, ako na nich reagujú ľudia okolo nich – rodičia, bratia, sestry. Podľa štúdie jedného klinického psychológa sa deti učia upokojovať tým, že ich upokojujú a nie tým, že ich nechávajú plakať do vyčerpania.