Vo Francúzsku zaberajú domáce – tradičné odrody z 18 miliónov hektárov poľnohospodárskych plodín iba 2 000 hektárov, čo je 0,01 % tejto pôdy.
Francúzski záhradníci – nadšenci získali právo nekupovať semená od spoločnosti Monsanto a iných medzinárodných spoločností, ale siať „živé“ semená z vlastnej úrody. V júni 2020 prijalo Francúzsko zákon umožňujúci voľný predaj „tradičných“ semien.
Aké semená seje roľník do zeme na slávnom obraze Van Gogha? Je nepravdepodobné, že sa nám podarí zistiť, či sa postava, ktorá inšpirovala umelca, rozhodla pestovať raž alebo pšenicu, ale môžeme si byť istí jednou vecou – hovoríme o „živých“ semenách. Minimálne desaťtisíc rokov pred naším letopočtom si človek uvedomil, že je možné uchovať časť predchádzajúcej úrody, aby sa pole opäť zasialo k jeseni, alebo na jar.
Až do dvadsiateho storočia pokračovalo rozmnožovanie plodín tým istým procesom. Tradičný poľnohospodársky proces sa zmenil v druhej polovici 20. storočia, keď sa agropodniky naučili pestovať nový druh osiva. Hybridné semená získané v laboratóriu sú nákladovo efektívne a úspešne odolávajú parazitom a chorobám. Od tých „živých“ sa však líšia úplnou sterilitou – je zbytočné odkladať si časť semien získaných z takýchto plodín na siatie, toto semeno nevzíde, alebo dá minimálnu úrodu a súčasný farmár musí každé leto znovu nakupovať semenný materiál .
Ilegálne odrody
Všetko sa to začalo v 19. storočí, keď systém chovu a selekcia plemien domácich zvierat, najmä koní a psov, priviedla farmárov k myšlienke jej aplikácie na pestované rastliny. V Európe sa objavilo nové odvetvie poľnohospodárstva – výroba osiva. Špecialisti, ktorí v ňom pracovali, začali vyvíjať hybridy s určitými užitočnými vlastnosťami – napríklad odolnosťou proti suchu, vysokými výnosmi alebo schopnosťou odolávať určitým parazitom. Farmári tieto semená ochotne kupovali a nové plodiny sa postupne šírili po celom kontinente a potom aj za jeho hranice.
Zároveň sa vyvinul právny systém na zabezpečenie kvality osiva a na ochranu kupujúcich a predávajúcich pred falšovaním. Vo Francúzsku bol prvý zákon na podporu činnosti služby, ktorá sa zaoberala bojom proti nelegálnym osivám v oblasti poľnohospodárstva vydaný v roku 1905 a už v roku 1932 bol vypracovaný Katalóg odrôd pestovaných rastlín. Odrody, ktoré sú v ňom uvedené, dostali právo na existenciu v profesionálnych farmách a na trhu, to znamená, iba ony a žiadne iné. Roľníci boli nútení obrátiť sa na oficiálne registrované osivárske spoločnosti. Európsky katalóg bol vytvorený v roku 1970. Do júna 2020 platili rovnaké obmedzenia aj pre amatérske záhrady a zeleninové záhrady. Výsev neregistrovaných odrôd jedlých rastlín bol zakázaný a rovnaká služba proti falšovaniu prísne monitorovala dodržiavanie zákona.
Používanie „domácich“, ako sa im hovorilo, alebo „tradičných“ odrôd schopných reprodukcie, ktoré sa navzájom nepodobajú, teoreticky zostalo možné, ale iba za podmienky homologizácie. Poľnohospodári sa však postupne stiahli z príliš dlhého a nákladného procesu uvádzania odrôd do katalógu, vzdali sa možnosti používať vlastné semená a kupovali hybridné patentované semená od oficiálne registrovaných osivárskych spoločností.
Takže do roku 1980 miestne francúzske odrody pšenice prakticky zmizli a ustúpili miesto hybridným odrodám. Prevažná väčšina starých odrôd v súčasnosti existuje iba v chladničkách centra genetických zdrojov v Clermont-Ferrand a na malom počte fariem.
Vo Francúzsku zaberajú tradičné odrody z 18 miliónov hektárov poľnohospodárskych plodín iba 2 000 hektárov, čo je 0,01 % tejto pôdy. Vo svete ovládajú 50 % trhu s osivami štyri medzinárodné spoločnosti.
„Zachráňme tradičné odrody“
Ochrancovia starodávnych odrôd, uvedomujúc si, že nielen poľnohospodári, ale aj agronómovia sú zbavení genetických zdrojov na obnovenie biologickej rozmanitosti, začali vyjadrovať svoje znepokojenie na samom začiatku procesu industrializácie poľnohospodárstva. V roku 1992 bol vytvorený osobitný dohovor OSN o ochrane biologickej diverzity a čoskoro sa v európskych právnych predpisoch objavil pojem „odrody podliehajúce ochrane“. V 90. rokoch začali aktivisti po celom svete distribuovať a vymieňať „živé“ semená, v roku 2003 bola vo Francúzsku založená sieť Semences Paysannes, v roku 2004 získala petícia „Zachráňte tradičné odrody“ 50 000 podpisov a siete „Odporcov“ začali postupne dostávať podporu od vedcov.
Aktivisti tvrdia, že správa a bezplatné využívanie genetického dedičstva planéty je neodňateľným právom každého človeka, ktorý pracuje na Zemi. Ale v praxi to tak nie je. Pomocou patentovaných hybridných sterilných semien sú poľnohospodári nútení ich každoročne znovu kupovať na siatie.
Francúzske združenie Kokopelli, založené v roku 1999, je jedným z hlavných obhajcov tradičného osiva vo Francúzsku. Kvôli zachovaniu biologickej diverzity distribuuje „živé“ semená na farmy. Podľa sezóny združenie disponuje semenami od 2 000 do 2 500 odrôd ovocia, zeleniny a obilnín. Združenie zhromažďuje a distribuuje semená, ktoré nie sú uvedené v schválenom katalógu odrôd.
Predsedníčka združenia Ananda Guillet verí, že nový zákon je víťazstvom napriek tomu, že aktivisti aj pred jeho prijatím šírili tradičné semená. V tomto zmysle sa v ich praxi nič nezmenilo.
Nová legislatíva však umožňuje predaj týchto semien a legalizuje niektoré činnosti spoločnosti Kokopelli. Doteraz bolo združenie opakovane žalované za „falošné výrobky“, pretože semená, ktoré distribuuje, nie sú zahrnuté v katalógu povolených odrôd. „Prehrali sme a stále budeme prehrávať na súde,“ povedal šéf Kokopelli, „pretože zákon umožnil používať tradičné osivo iba amatérom. Profesionálne farmy na to stále nemajú nárok. Vyhrali sme bitku, nie vojnu. Ale stále budeme naďalej konať ako predtým a dodávať semená stovkám profesionálnych fariem. Ak zákon pôjde podľa nášho hnutia, dobre. Ak nie, budeme konať mimo neho.“
Kokopelli verí, že riešenie problému bude vychádzať zdola nahor, od samotných poľnohospodárov, a že verejná mienka by si mala viac uvedomovať potrebu rozhodných krokov na ochranu biologickej diverzity. „Nikto nehovorí – chcem jesť GMO potraviny alebo potraviny pestované pesticídmi, ale poľnohospodárstvo sa od začiatku svojej industrializácie nezmenilo. Prešlo storočie a pol a všetko sa len zhoršuje – molekuly chemických látok sú čoraz nebezpečnejšie a semená sterilnejšie,“ pokračuje Ananda Guillet.
„Najhoršia vec, ktorá sa stala, odkedy roľníci stratili možnosť zasiať semená vlastnej úrody a prírodné dedičstvo sa ukázalo ako súkromné patentované vlastníctvo, je rozdiel medzi produkciou rastlinných plodín a ich reprodukciou,- hovorí predsedníčka Kokopelli. – V našej dobe niektorí ľudia produkujú, zatiaľ čo iní udržiavajú reprodukciu pod kontrolou. Snažíme sa ich znovu spojiť. A ak si to vyžaduje neposlušnosť voči zákonom, ideme do to.“
Lobovanie agropriemyselných spoločností považuje za hlavných odporcov pozitívnych zmien predovšetkým na európskej úrovni. Niekoľko dní po zverejnení textu zákona vo Francúzsku zverejnila Európska komisia záver, v ktorom požaduje dodržiavanie predchádzajúcich noriem a dodržiavanie európskych smerníc. Dokument nevysvetľuje dôvod tohto rozhodnutia.
V roku 2016 už francúzski poslanci hlasovali za povolenie, výmenu a predaj nekatalógových semien, ktoré dostali neprofesionálne združenia. V tom istom roku však ústavná rada zrušila toto rozhodnutie ako porušenie rovnosti medzi profesionálmi a amatérmi. V roku 2018 sa parlament opäť pokúsil legalizovať predaj tradičného osiva. Poslanci hlasovali za zodpovedajúcu novelu zákona o poľnohospodárskych systémoch a verejnom stravovaní. Tak isto ju zrušila ústavná rada s odvolaním sa na nesúlad novely so základným zákonom.
Napriek súčasnej opozícii Bruselu sa v krajine bude uplatňovať francúzsky zákon, ktorý dokázal prejsť schválením. Jedinou vecou, ktorá tomu môže zabrániť, je rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie. Za predpokladu, že sa Európska komisia rozhodne začať súdny proces. Aktivisti vo Francúzsku ale jednoznačne ukázali, že má zmysel bojovať za dobrú vec.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info