Zimný slnovrat – Koljada

Koljada – sviatok zimného slnovratu, alebo niektoré slovanské rody slávia Koročun, Kračun (Krátky deň). Zimný slnovrat naši predkovia slávili až niekoľko dní, od 21. do 25. decembra a je to jeden z najstarších sviatkov ľudstva. 21. december je najkratší deň v roku a najdlhšia noc v roku, potom je obdobie troch dní, keď sa deň ani nepredlžuje, ani neskracuje a to je obdobie zimného slnovratu. Od 25. decembra sa začína deň znovu predlžovať.

Podľa starých tradícií, 21. decembra staré Slnko „zomiera“, aby sa znovu narodilo 22. decembra a s novými silami a energiou začalo nový cyklus. Slnko symbolizuje životné sily človeka, jeho osobnosť a duchovnú zložku. Obdobie slnovratu je obdobie obnovenia energie, je to obdobie dokončenia starého programu, obdobie sumarizácie a formovanie programov na budúce obdobie. Tieto dni (21. – 25.12.) je vhodné využiť na zostavenie plánov do budúcnosti a formulovanie zámerov, ktoré sa budú realizovať v budúcom roku.

Koljada sa slávila v decembri, po skončení všetkých poľnohospodárskych prác, v čase, keď sa krajina pokryla snehom a mrazom a keď bolo možné pozvať na návštevu priateľov a príbuzných aj z iných dedín. Sviatok Koljada bol mimoriadne radostný, hlavne pre deti a mládež, ktorá sa organizovala a po dedine spievala a tancovala.

V slovanských rodinách sa verilo, že prítomnosť kozy vo dvore, alebo v gazdovstve odpudzuje nečisté sily a prináša plodnosť, dobrú úrodu, radosť a blahobyt. Slávenie prebiehalo veselo, so smiechom, tancami, dobrými darmi a skutočným pocitom sviatku. Výslužky, ktoré dostávali mladí ľudia za rituálne piesne a tance, išli na spoločný stôl. K sláveniu sa pridali muzikanti, spievali sa piesne a tancovali chorovody. Veľmi obľúbené boli rôzne hry.

Počas dňa sa pripravovala „Koljada“ – kolektívne jedlo a zakladali sa veľké slávnostné vatry, ktoré horeli celú noc. Okolo dediny proti pohybu slnka naháňali „Baldu“- horiaci kmeň dreva a pokiaľ sa ešte s horiacim podarilo vrátiť naspäť k ohňu, na dedinu čakal v ďalšom roku priaznivý život. Kvôli tomu mládenci a dievčatá čistili cestu od snehu a „Baldu kŕmili olejom“ – polievali olejom, alebo voskom.

Ráno sa z tohto sviatočného ohniska roznášali žeravé uhlíky po domoch na rozkúrenie pecí. Vodou, v ktorej sa vylúhovali uhlíky z tohto sviatočného ohniska, napájali dobytok, pili ju deti a umývali ňou podlahy domu. Doobeda sa poriadali hry a nasledujúcu noc sa spustila nová Balda a nasledujúcu noc ešte jedna Balda.

Nasledujúci deň sa nemohlo sláviť iba u seba doma, ale išlo sa navzájom k susedom, blízkym, alebo priateľom. Posledné ráno obdobia sviatku sa zo spoločného ohniska priniesol „Nový oheň“ do pece, ktorá sa musela predtým vyčistiť a vybieliť. Dobytok sa kŕmil chlebom a napájal bylinnými odvarmi. Všetci sa nevyhnutne umývali v báni (saune) a usadili sa k rodinnému sviatočnému stolu. „Kde stráviš poslednú noc, tam aj budeš žiť celý rok.“

Po sviatočnom stolovaní sa dievčatá zamykali v bani a veštili si budúcnosť. Chlapci usporiadali hry okolo ohňa, do ktorého s posledným lúčom slnka prikladali posledné kusy dreva. Konali sa skoky cez očistný oheň jednotlivo, aj vo dvojiciach. Ak to bolo žiaduce, bolo možné dať prísahu na vernosť – „Ohnivá prísaha“. Na to bolo nutné  skočiť vo dvojici cez oheň, bez roztiahnutia rúk. Sviatočný oheň sa nehasil, ale nechali ho samostatne dohorieť.

Na koljadu sa robil tiež starodávny zvyk „Prelomenia chleba“ – „S kým si chlieb prelomil, ten je tvoj brat“. Tento zvyk sa mohol robiť aj pri iných sviatkoch. Koljada – kolektívne jedlo do kruhu, je starý slovanský zvyk. Kvôli zbieraniu jedla na kruhovú hostinu Koljadu boli vymyslené „Koljadki“ (koledy) – veselé porekadlá, pesničky, strašilky, básničky. Zbieraním jedla na Koljadu sa zaoberala mládež, slobodní mládenci a dievčatá. V dedinách na Ukrajine, Bielorusku, na Sibíri, ale aj na Slovensku a Morave, ešte dnes cez určité sviatky je možné stretnúť dievčatá a chlapcov spievajúcich koledy. Piekol sa aj „Kalač, Kalačin alebo Kračun“ – je to chlieb upečený vo forme kruhu, ktorý symbolizuje „kruh roku“ a odhryznutím z neho začíname nový kruh roku.

Izby sa počas sviatku Koljada nezametajú, aby sa nevynieslo šťastie. Sviatok Koljada oplýval mnohými inými malými rituálmi a zvykmi, ktoré prežili v niektorých a zabudli sa v iných regiónoch. Napríklad pastier po raňajkách zväzoval všetky lyžice lanom, aby sa dobytok počas pasenia nerozptýlil. Počas dňoch Koljady sa pripravovali aj dary pre boha Velesa: šunka, jaternice, klobásy, atď. Počas sviatku sa spomína aj Dažbog a Lada.

Počas sviatku Koljada si ľudia navzájom blahoželajú všetko najlepšie…

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

 

4228 zobrazení celkom (3 dnes)
Páčilo sa? Zdieľajte: