Kategórie

Naši partneri





Flag Counter

Výskum v oblasti telegónie

telegoniaV roku 1820 George Douglas, 16. gróf z Mortonu, člen kráľovskej spoločnosti oznámil prezidentovi Kráľovskej spoločnosti, že v rámci snahy o skultivovanie kvagy (vyhynutý druh zebry) skrížil arabskú kobylu so žrebcom kvagy, z čoho nevzniklo žiadne potomstvo. Neskôr spáril tú istú kobylu s bielym žrebcom a zistil, že potomstvo malo zvláštne pruhy na nohách ako u kvagy. Kráľovská spoločnosť zverejnila list od lorda Mortona vo „Filozofických prácach“(1821) v tom istom čísle, v ktorom sa zverejnil aj článok „Informácie o skutočnostiach“, kde sa popisuje podobný prípad od Danila Gilsa, ktorý krížil čierno-biele prasa s diviakom. Hnedé farebné pruhy diviaka výrazne prevažovali na potomstve ešte v ďalších troch vrhoch, ale už od kanca domáceho prasaťa.

Tieto správy dokazovali starovekú myšlienku o telegónii v dedičnosti a boli zaznamenané Charlesom Darwinom v knihe „Variácie zvierat a rastlín pod domestifikáciou“(1868).

V roku 1895 americký vedec James Cossar Ewart vzal 20 kobýl rôznych druhov a plemien (arabské, čistokrvné anglické, gaylendské poníky, a iné). Krížil ich so žrebcom Burchellovej zebry a výsledkom bolo 16 hybridov a 22 žriebät. Po spárení druhykrát žrebcami rôznych plemien koní, kobyla gaylendského poníka porodila žriebä s viditeľnými pásmi (1897) od šedého arabského žrebca. Ewart priznal jav telegónie.

V Sovietskom zväze v Arménsku krížili dlhosrstých králikov s krátkosrstými a výsledkom bolo potomstvo so strednou dĺžkou srsti. Avšak, keď tých istých krátkosrstých králikov spárili so samcami toho istého plemena, výsledkom boli králiky s dlhšou srsťou. Efekt telegónie bol jednoznačný.

V Sovietskom zväze v Estónsku krížili baranov plemena kaukazské Merino s bezrohým plemenom ovce Shropshire a estónskym plemenom Bielohlavá. Výsledné ovce mali výborné rysy, jemnú vlnu a rohy. Následne tie isté ovce matky spárili s rovnakým plemenom, výsledkom čoho podľa výskumníkov boli jahňatá s jemnou vlnou a niektoré barančeky mali rohy. Čiže bezrohé plemeno priviedlo na svet vďaka javu telegónie rohaté potomstvo.

Rovnako sa pozoroval jav telegónie u kurčiat. Kohúti plemena Astralorp čierneho operenia oplodnili sliepky bieleho plemena Leghorn s bielym operením. O rok neskôr biele plemeno Leghorn oplodnili tým istým plemenom a výsledkom bolo potomstvo, ktoré malo odklon vo farbe operenia 7,5 %. Keď toto potomstvo Leghorn oplodnili zasa tým istým plemenom, získali druhé pokolenie, ktoré malo odklon farby operenia (čierne operenie) 9,4 %.

V roku 1949 H.F.Kushner urobil podobné pokusy. Škrupina vajec sliepok plemena Leghorn je biela a u Astralorp je žltá. Skrížil tieto dve plemená medzi sebou a následne pri spárení rovnakých plemien medzi sebou pozoroval tmavú farbu vajec u čistokrvných Leghornov. Kusher objasnil tento jav priamym vplyvom prvého samca na samičí organizmus.

Dôkazom toho, že podobný jav je možný, môže slúžiť experiment akademikov A.V.Kvasnického a A.G.Bliznjučenka. V roku 1965 -1966 vsadili do vaječníkov králikov plemena biely Velikán kúsky semenníkov plemena čierny Flander. Všetky králiky boli spárené so svojim čistokrvným plemenom. Jedna zo samíc porodila štyroch králikov s čiernymi škvrnami na koži, bohužiaľ mŕtvych. To naznačuje, že gény čiernej farby kože prenikli do vajíčka.

V roku 1973-1975 A.G.Bliznjučenko vykonal experimenty po prieskume možnosti preniknutia cudzej DNA do zárodočnej bunky v rôznom stupni vývoja. Za týmto účelom bol nukleotid tymidín značený a vložený do semenníkov morčaťa, kde sa syntetizovala označená DNK. Potom sa táto DNA vložila do vaječníkov králika. Metódou autorádiografie skúmali prítomnosť DNA v bunkách vaječníkov. Výsledky ukázali, že značená DNA vstupuje do jadra vajíčka s jednoznačnou pravidelnosťou. Najväčšie množstvo značenej DNK bolo v bunkách zárodočneho epitelu, menej v jadrách nezrelých vajíčok a veľmi málo v zrelých vajíčkach. Dôvodom je to, že zrelé vajíčka majú hustý obal, ktorý slabo prepúšťa do vnútra cudziu DNK. Toto všetko naznačuje, že existuje možnosť transformácie buniek embryonálneho epitelu na úkor génov prichádzajúcich zo spermatozoidov.

V roku 2014 v časopise Ecology Letters bola zverejnená štúdia potvrdzujúca jav telegónie u múch Telostylinus angusticollis. Biológovia chovali veľkých samcov múch na strave bohatej na živiny a malých samcov na strave chudobnej na živiny. Samcov rôznych rozmerov párili s mladými samičkami, a keď samičky dosiahli plnej zrelosti, vedci zmenili partnerov. Aj keď samička dávala potomstvo od druhého samca, rozmer jej potomstva bol primeraný diéte prvého partnera.

Ako je možné vidieť z experimentov, jav telegónie reálne existuje. Je potrebné poznamenať, že experimenty boli vykonávané na zvieratách, u ktorých frekvencia kopulácie je pomerne nízka, pretože jediný akt vedie k oplodneniu. Mnoho výskumníkov telegónie poznamenali, že hlavne u človeka má jav telegónie výrazný charakter. Objasňuje sa to tým, že povaha ľudského sexuálneho správania je odlišná. Počet pohlavných stykov na jedno oplodnenie je omnoho viac ako u zvierat. V dôsledku toho sa spúšťa zákon veľkých čísel, čo vedie k výraznému zvýšeniu javu telegónie u človeka.

Alexander Grigorievič Bliznjučenko, kandidát biologických vied, Poltavská Štátna Poľnohospodárska Akadémia

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie