Rád by som poznamenal iba jednu vlastnosť, ktorá určuje typ živočíšnych organizmov, ktoré si v priebehu evolúcie dokážu vyvinúť inteligenciu – všežravosť… A to z veľmi jednoduchého dôvodu. Každý organizmus je schopný rozložiť určitú dávku jedu, ktorá sa doňho dostane z prostredia, bez toho, aby si ublížil.
Pre každý druh existuje v tele kritická koncentrácia jedu, s ktorou je tento organizmus schopný sa vyrovnať. Ak telo dostane viac ako kritickú dávku akéhokoľvek jedu, jeho nadbytok má depresívny účinok na určité funkcie alebo systémy tela.
Teda rastlinné jedy, ktoré sú vo väčšej či menšej miere prítomné v každej rastline, majú depresívny účinok na bunky, ako sú neuróny. A nie je náhoda, že v rastlinách nenájdete bunky, ktoré majú podobnú štruktúru ako neuróny…
Bylinožravé zvieratá, ktoré sa živia rastlinami, dostávajú dávky rastlinných jedov väčšie, ako sú ich organizmy schopné rozložiť. Nadbytok rastlinných jedov má depresívny vplyv na vývoj neurónov a znemožňuje neurónom týchto zvierat vývoj vyšších astrálnych a mentálnych tiel, bez ktorých je vznik rozumu nemožný.
Mäsožravé zvieratá dostávajú s potravou také množstvo kadaverózneho (živočíšneho jedu), že ich organizmus nie je schopný ho úplne rozložiť. Kadaverózny jed narúša metabolické mechanizmy organizmu a neuróny mozgu takýchto zvierat nedostávajú potrebné množstvo látok potrebných pre vznik a vývoj mentálnych tiel.
Všežravé zvieratá dostávajú s potravou jedy oboch typov. Množstvo týchto jedov je však také, že ich organizmus dokáže úplne rozložiť, čo vytvára priaznivé podmienky pre vznik neurónov u všežravých zvierat, ktoré majú vyššie astrálne a mentálne telá, s ktorými je možný vznik rozumu…
Nikolaj Levašov: „Posledný apel ľudstvu“
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info