Anatolij Michajlovič Terechov, veterán zo Sibíri z mesta Kemerovo, sa pripravuje na ďalšiu cestu. Jazdí po krajine a vysádza stromy na pamiatku obetí Veľkej vlasteneckej vojny. Peniaze na cestu si bývalý tankista odkladá z dôchodku. Za 34 rokov sa jeho malé sadenice premenili na vysoké sibírske cédre a vytvorili celé limbové háje.
Anatolija Terechova je ťažké zastihnúť doma. Jeho denná prechádzková norma je 10 000 krokov, dokonca aj na jeho vlastné 90 ročné jubileum. Život ho inšpiruje byť aktívnym a bodrým. Už 34 rokov jazdí po mestách Ruska a bývalých republikách ZSSR vysádzať sibírske cédre.
Vojna zastihla Anatolija Terechova aj s bratmi ešte keď boli teenagermi a na front odchádzali šiesti. Vrátili sa iba traja a traja zostali nezvestní. Bývalý tankista strávil 14 rokov kým našiel ich hroby. Brata Gurija našiel v Kurskej oblasti.
„Prvé cédre mi priviezli do Goršečnoe, kde zahynul môj brat Gura. Priviezli mi 40 sadeníc, pretože to bolo 40 rokov od oslobodenia Goršečnova od nemeckých útočníkov.“
V Juchnovskom okrese v Kalužskej oblasti, kde zahynul druhý brat, veterán posadil cédre na nacistami spálenej zemi. Potom sa cédrové aleje objavili v bieloruskom Borisove a v ďalších ruských mestách, kde prebehli ťažké boje. Za 34 rokov to je celkom niekoľko tisíc sibírskych cédrov.
„Tieto stromy žijú až 500 rokov, tak každý, kto uvidí tento céder, nech si spomenie na tých, ktorí sa nevrátili z vojny,“ hovorí Anatolij Michajlovič Terechov.
Po skončení vojny Anatolij pol storočia odpracoval v uhoľnom priemysle. Zvyknutý na tvrdú banícku prácu o pomoc prosiť si nezvykol. Po krajine s cédrami lieta za svoje peniaze, ktoré si odkladá z každého dôchodku a potom spolu so študentmi vysádza aleje.
V máji sa opäť chystá na cestu dlhú jeden mesiac po cédrových alejách, aby dosadil tie, ktoré sa polámali, alebo zahynuli, akoby napriek smrti…
https://www.youtube.com/watch?v=kUDkv-wQeCY