Vďaka drsným zimám a chudobnej pôde sa Michiganský horný polostrov môže zdať ako nepravdepodobné miesto na poľnohospodárstvo. Výskumníci pracujúci s miestnym kmeňom Menominee však našli dôkazy o tom, že domorodé obyvateľstvo regiónu si vyvinulo
Tento objav mení vnímanie Amazónie a ukazuje, že existovali „organizované spoločnosti“. Ukazuje sa, že veľká časť oficiálnej histórie sú iba hypotézy, ktoré sa postupne vyvracajú novými objavmi.. Sofistikovaný systém poľnohospodárskeho inžinierstva používaný v 13.
Jeden z bádateľov skutočnej minulosti povedal zaujímavé informácie na základe knihy vydanej v USA v druhej polovici 19. storočia, ktorú mal to šťastie kúpiť v origináli, t. j. bez toho, aby cenzori zmenili jej
Kolumbijský profesor Jaime Gutierrez Lega už desaťročia zbiera zvláštne artefakty, ktoré nezapadajú do oficiálneho chápania minulosti ľudstva. Mnohé z predmetov v jeho zbierke boli objavené v málo prebádanej a drsnej oblasti krajiny zvanej Sutatausa.
Ďalším dôkazom, že oficiálna história ľudstva je zbierkou pritiahnutých pseudohistorických mýtov, je fakt, že mnohé archeologické artefakty, ktoré jej odporujú, sú pred obyčajnými ľuďmi utajované v skladoch rôznych múzeí. A nie každý vedec sa
Staroveké príbehy sú jednotné v názore, že poľnohospodárstvo bolo ľudstvu dané, nie vynájdené. Staroveké dôkazy naznačujú, že ľudia dostali poľnohospodárske techniky, nástroje a dokonca aj domestikované odrody pšenice. To je ľahko pochopiteľné, pretože divoká
Sungir je jedno z najznámejších miest starovekého človeka v Rusku, ktoré sa datuje do obdobia paleolitu a ide o jeden z prvých záznamov o modernom Homo sapiens v Eurázii. Nachádza sa asi 200 kilometrov východne
Čitatelia nastolili zaujímavú otázku o tom, že prečo sovietske ponorky nemohli prejsť plavebnou dráhou nachádzajúcou sa v Antarktíde, ktorej schéma patrila medzi dokumenty Ahnenerbe, ktoré Sovietsky zväz po vojne zdedil. Najjednoduchšia odpoveď na otázku:
Treba poznamenať, že Scaliger-Petavius chronológia, akceptovaná v oficiálnej historickej vede ako „konečná pravda“, v skutočnosti nie je dokázanou pravdou, ale iba jednou z verzií – hypotéz slepo akceptovaných v rámci chronológie ľudských dejín. A nie
Alexander Barčenko organizoval vedecké expedície: v rokoch 1921 – 1923 do odľahlých oblastí polostrova Kola na severozápade Ruska v Murmanskej oblasti snažiac sa objaviť stopy starovekej civilizácie Hyperborea; v roku 1926 – do jaskýň
Muž kráčal pomedzi púštne skaly a náhodou uvidel na zemi zvláštny, takmer skamenený predmet, ktorý vyzeral ako minca. Medzi kameňmi v okolí zbadal ďalší. Turista si nálezy vložil do batohu a po návrate z
Verzia našej histórie, ktorú nám určité sily prezentujú ako „oficiálnu“, čoraz viac „praská vo švíkoch“: sklady mnohých múzeí sú preplnené archeologickými artefaktmi, ktoré vôbec nezapadajú do oficiálnej verzie dejín. Pozostatky starovekých megalitických stavieb boli
V jednom zo svojich spoločných videí na kanáli AISPIK hovorili O. Pavľučenko a G. Sidorov o jednom zaujímavom nedávnom objave, ktorý opäť zostal nepovšimnutý. Faktom ale je, že po tom, čo alternatívni výskumníci objavili
V roku 1531 geograf Orons Finet publikoval mapu sveta, ktorá zobrazovala antarktický kontinent. V roku 1569 vydal kartograf Gerard van Kremer atlas s mapami, ktoré zobrazovali aj Antarktídu. V roku 1737 geograf Philippe Boichet
Hviezdne vojny sa odohrávali periodicky, v určitých intervaloch: „…Po uplynutí Svarogovho kruhu a deväťdesiatich deviatich kruhov života…“. Kruh Svarog nie je nič iné ako obdobie precesie osi Midgard-zem a rovná sa 25 920 rokom.
Málokto vie, že už dávno pred revolúciou malo Ruské impérium vlastný jadrový program, ktorý sa začal realizovať na samom konci 19. storočia. V jednom zo svojich videopríhovorov to spomenul známy ruský bádateľ minulých civilizácií,
Ze’ev Herzog – je profesor archeológie na Tel Avivskej univerzite, špecialista na sociálnu archeológiu a starovekú architektúru, účastník vykopávok v Hazore, Megidde, Arade a Beershebe. Autor monografií a vedeckých článkov vrátane „Redefining the Center:
V 14. storočí františkán z Oxfordu napísal cestopisné poznámky o objavoch v severnom Atlantiku, nazval ich Inventio Fortunata („Objav Fortunaty“) a v roku 1360 ich daroval anglickému kráľovi. Táto kniha sa stratila. Jacobus Cnoyen
„Veľa bádateľov sa zaoberá otázkou, kam sa podeli knihy z dôb Ruskej ríše, pretože týchto kníh bolo jednoducho veľa miliónov ton a to nielen preto, že staré knihy boli veľké a veľmi ťažké. Jedného dňa som
“V roku 1999 sa v obci Čandar našla kamenná doska s trojrozmerným zobrazením územia, zhotoveným neznámou metódou. Na kamennú dosku je aplikovaná trojrozmerná mapa regiónu Ural s riekami Belaja, Ufimskaja a Sutolkaja. Okrem toho
Vďaka drsným zimám a chudobnej pôde sa Michiganský horný polostrov môže zdať ako nepravdepodobné miesto na poľnohospodárstvo. Výskumníci pracujúci s miestnym kmeňom Menominee však našli dôkazy o tom, že domorodé obyvateľstvo regiónu si vyvinulo
Tento objav mení vnímanie Amazónie a ukazuje, že existovali „organizované spoločnosti“. Ukazuje sa, že veľká časť oficiálnej histórie sú iba hypotézy, ktoré sa postupne vyvracajú novými objavmi.. Sofistikovaný systém poľnohospodárskeho inžinierstva používaný v 13.
Jeden z bádateľov skutočnej minulosti povedal zaujímavé informácie na základe knihy vydanej v USA v druhej polovici 19. storočia, ktorú mal to šťastie kúpiť v origináli, t. j. bez toho, aby cenzori zmenili jej
Kolumbijský profesor Jaime Gutierrez Lega už desaťročia zbiera zvláštne artefakty, ktoré nezapadajú do oficiálneho chápania minulosti ľudstva. Mnohé z predmetov v jeho zbierke boli objavené v málo prebádanej a drsnej oblasti krajiny zvanej Sutatausa.
Ďalším dôkazom, že oficiálna história ľudstva je zbierkou pritiahnutých pseudohistorických mýtov, je fakt, že mnohé archeologické artefakty, ktoré jej odporujú, sú pred obyčajnými ľuďmi utajované v skladoch rôznych múzeí. A nie každý vedec sa
Staroveké príbehy sú jednotné v názore, že poľnohospodárstvo bolo ľudstvu dané, nie vynájdené. Staroveké dôkazy naznačujú, že ľudia dostali poľnohospodárske techniky, nástroje a dokonca aj domestikované odrody pšenice. To je ľahko pochopiteľné, pretože divoká
Sungir je jedno z najznámejších miest starovekého človeka v Rusku, ktoré sa datuje do obdobia paleolitu a ide o jeden z prvých záznamov o modernom Homo sapiens v Eurázii. Nachádza sa asi 200 kilometrov východne
Čitatelia nastolili zaujímavú otázku o tom, že prečo sovietske ponorky nemohli prejsť plavebnou dráhou nachádzajúcou sa v Antarktíde, ktorej schéma patrila medzi dokumenty Ahnenerbe, ktoré Sovietsky zväz po vojne zdedil. Najjednoduchšia odpoveď na otázku:
Treba poznamenať, že Scaliger-Petavius chronológia, akceptovaná v oficiálnej historickej vede ako „konečná pravda“, v skutočnosti nie je dokázanou pravdou, ale iba jednou z verzií – hypotéz slepo akceptovaných v rámci chronológie ľudských dejín. A nie
Alexander Barčenko organizoval vedecké expedície: v rokoch 1921 – 1923 do odľahlých oblastí polostrova Kola na severozápade Ruska v Murmanskej oblasti snažiac sa objaviť stopy starovekej civilizácie Hyperborea; v roku 1926 – do jaskýň
Muž kráčal pomedzi púštne skaly a náhodou uvidel na zemi zvláštny, takmer skamenený predmet, ktorý vyzeral ako minca. Medzi kameňmi v okolí zbadal ďalší. Turista si nálezy vložil do batohu a po návrate z
Verzia našej histórie, ktorú nám určité sily prezentujú ako „oficiálnu“, čoraz viac „praská vo švíkoch“: sklady mnohých múzeí sú preplnené archeologickými artefaktmi, ktoré vôbec nezapadajú do oficiálnej verzie dejín. Pozostatky starovekých megalitických stavieb boli
V jednom zo svojich spoločných videí na kanáli AISPIK hovorili O. Pavľučenko a G. Sidorov o jednom zaujímavom nedávnom objave, ktorý opäť zostal nepovšimnutý. Faktom ale je, že po tom, čo alternatívni výskumníci objavili
V roku 1531 geograf Orons Finet publikoval mapu sveta, ktorá zobrazovala antarktický kontinent. V roku 1569 vydal kartograf Gerard van Kremer atlas s mapami, ktoré zobrazovali aj Antarktídu. V roku 1737 geograf Philippe Boichet
Hviezdne vojny sa odohrávali periodicky, v určitých intervaloch: „…Po uplynutí Svarogovho kruhu a deväťdesiatich deviatich kruhov života…“. Kruh Svarog nie je nič iné ako obdobie precesie osi Midgard-zem a rovná sa 25 920 rokom.
Málokto vie, že už dávno pred revolúciou malo Ruské impérium vlastný jadrový program, ktorý sa začal realizovať na samom konci 19. storočia. V jednom zo svojich videopríhovorov to spomenul známy ruský bádateľ minulých civilizácií,
Ze’ev Herzog – je profesor archeológie na Tel Avivskej univerzite, špecialista na sociálnu archeológiu a starovekú architektúru, účastník vykopávok v Hazore, Megidde, Arade a Beershebe. Autor monografií a vedeckých článkov vrátane „Redefining the Center:
V 14. storočí františkán z Oxfordu napísal cestopisné poznámky o objavoch v severnom Atlantiku, nazval ich Inventio Fortunata („Objav Fortunaty“) a v roku 1360 ich daroval anglickému kráľovi. Táto kniha sa stratila. Jacobus Cnoyen
„Veľa bádateľov sa zaoberá otázkou, kam sa podeli knihy z dôb Ruskej ríše, pretože týchto kníh bolo jednoducho veľa miliónov ton a to nielen preto, že staré knihy boli veľké a veľmi ťažké. Jedného dňa som
“V roku 1999 sa v obci Čandar našla kamenná doska s trojrozmerným zobrazením územia, zhotoveným neznámou metódou. Na kamennú dosku je aplikovaná trojrozmerná mapa regiónu Ural s riekami Belaja, Ufimskaja a Sutolkaja. Okrem toho
čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.
