Štúdium jazykov spôsobuje rozvoj a rast mozgu

Na Švédskej akadémii mladých prekladateľov prednášajú novobrancom zrýchlený kurz zložitých jazykov. Nejde tu iba o vojenskú disciplínu, ale lekári zistili, že intenzívne štúdium cudzích jazykov stimuluje rast hipokampu a spôsobuje zmeny aj v iných štruktúrach mozgu. Je známy aj prínos štúdia jazykov na prevenciu Alzheimerovej choroby.

Na Švédskej akadémii napríklad ponúkajú mladým ľuďom naučiť sa za 13 mesiacov arabský, ruský alebo jazyk dari – jazyk afgánskych Tadžikov. Branci sa museli učiť jazyk veľmi intenzívne od rána do večera, bez dní voľna. Veľmi intenzívne tempo prinieslo nečakane pôsobivé výsledky. Ako ukázal experiment, dôležitosť mala nielen intenzívna intelektuálna aktivita, ale práve štúdium cudzích jazykov. Ako kontrolnú skupinu vedci použili študentov Lekárskej univerzity v Umee. Budúci lekári, ako je známe, sa tiež starostlivo a intenzívne učia, ale ich predmet nemal priamy vzťah s cudzími jazykmi. Obidve skupiny absolvovali pred experimentom a 3 mesiace po intenzívnom štúdiu MRI analýzu mozgu.

Výsledky výskumu ukázali, že štruktúra mozgu kontrolnej skupiny zostala nezmenená a u skupiny, ktorá študovala cudzí jazyk určité časti mozgu zväčšili svoj objem. Vedci ustanovili prírastok hipokampu – hlbokej štruktúry mozgu zodpovednej za zvládnutie nových poznatkov, orientáciu v priestore a upevnenie krátkodobej a dlhodobej pamäte.

„Boli sme prekvapení, keď sme zistili, že rôzne časti mozgu sú rozpracované v rôznej miere v závislosti od toho, ako dobre študenti vykonávali úlohy a koľko úsilia museli na to vynaložiť,“ povedal Johan Mortensson.

U študentov boli tiež pozorované zmeny v troch častiach mozgovej kôry. Študenti, u ktorých bol zaznamenaný väčší rast hipokampu a horného temporálneho gyrusu, mali lepšie jazykové zručnosti ako ostatní. U najusilovnejších študentov bol pozorovaný rast aj v strednom čelnom gyruse.

Vedci už dávno tvrdia, že štúdium jazykov má prakticky zázračný účinok na mozog. Ide o to, že štúdium neznámych jazykov a písomností núti „šedú hmotu“ pracovať maximálne intenzívne. Napríklad v roku 2010 izraelskí vedci zistili, že čítanie v arabskom jazyku aktivuje obe hemisféry mozgu. Je zaujímavé, že arabský jazyk takto aktívne aktivuje mozog iba učiace sa deti a cudzincov študujúcich arabský jazyk v dospelom veku. U dospelých nositeľov arabského jazyka sa pri čítaní aktivuje iba pravá hemisféra.

V roku 2004 neurológovia z University College v Londýne pomocou magnetickej rezonancie skúmali 105 ľudí, z ktorých 25 ovládali anglický jazyk, 25 ovládali nielen anglický jazyk, ale ešte jeden európsky jazyk, 33 boli dvojjazyční už z detstva a 22 pochádzali z iných európskych krajín a poznali okrem svojho rodného jazyka, aj anglický ako cudzí jazyk.

Vedci zistili, že všetci účastníci hovoriaci dvomi jazykmi mali zvýšenú hustotou mozgovej kôry v oblasti dolnej časti parietálneho laloku. Pritom najintenzívnejšie zmeny boli zistené u účastníkov, ktorí hovorili dvomi jazykmi z detstva.

„Naše zistenia v prvom rade naznačujú, že štúdiu cudzích jazykov je najvhodnejšie sa venovať v mladosti, keď je mozog najviac plastický. A čím dlhšie človek odkladá zvládnutie druhého jazyka, tým sú menšie jeho šance na úspech,“ povedala autorka výskumu Dr. Andrea Mechelli.

Je výborné, ak ste mali príležitosť naučiť sa druhý jazyk v detstve alebo v dospievaní, ale napriek tomu štúdium cudzích jazykov v dospelosti a dokonca aj v staršom veku môže priniesť značné výhody. Americkí vedci tvrdia, že zamestnanci firiem, ktorí hovoria cudzím jazykom, lepšie zvládajú intelektuálne úlohy než tí, ktorí hovoria iba svojím rodným jazykom. Dvojjazyční ľudia sú oveľa viac zameraní na dôležité informácie a ignorujú nerelevantné údaje a preto preukazujú lepšie výsledky v testoch na intelektuálne schopnosti a majú lepšie výsledky v práci. Napríklad tí, ktorí poznajú ďalšie jazyky okrem rodného, tak efektívne stanovujú priority a úspešne pracujú na viacerých projektoch naraz.

„Hlavnou kognitívnou výhodou dvojjazyčných ľudí je schopnosť robiť niekoľko vecí súčasne,“ vysvetľujú vedci. Potreba prepínania medzi týmito dvoma jazykmi umožňuje dvojjazyčným ľuďom neustále aktivovať mozog spôsobom, ktorý nevyužívajú tí, ktorí hovoria iba rodným jazykom.

Vedecké štúdie iných vedcov ukázali, že zvládnutie cudzích jazykov v staršom veku pomáha chrániť mozog pred starnutím. U starších ľudí, ktorí hovoria cudzími jazykmi, pracuje mozog lepšie, ako u tých, ktorí hovoria iba svojím rodným jazykom. Pravdepodobnosť výskytu Alzheimerovej choroby a iných stareckých problémov s pamäťou, je podstatne nižšie ako u vrstovníkov, ktorí hovoria iba svojim rodným jazykom. Štúdium cudzích jazykov je akýmsi tréningom pre mozog, ktorý pomáha udržiavať jasnosť myslenia a schopnosť učiť sa v každom veku. Pritom úroveň vzdelania človeka v tomto prípade nehrá žiadnu úlohu.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

960 zobrazení celkom (6 dnes)
Páčilo sa? Zdieľajte: