Juraj Križanič (1618 – 1683) – teológ, filozof, historik, ekonóm. Podľa štátnej príslušnosti Chorvát. Študoval v Záhrebe, vo Viedni a v Bologni. V Grazi získal magisterský titul. V roku 1642 obhájil doktorskú disertačnú prácu v Ríme a stal sa katolíckym kňazom.
Aktívne sa angažoval v misijnej činnosti, snažil sa o zjednotenie Slovanov na základe katolicizmu. V roku 1659 prišiel do Moskvy a v roku 1661 bol poslaný do Tobolska, kde strávil 16 rokov. Od roku 1676 žil v Poľsku a pripojil sa k jezuitskému rádu. Zomrel pri Viedni v boji s osmanskými Turkami, kde sa zúčastnil vojenského ťaženia poľského kráľa Ján Sobieskieho.
Juraj Križanič napísal: „Všetkým slovanským národom je hlavou ruský národ, pretože všetci Slovania vyšli z ruskej zeme, prešli do dŕžav Rímskej ríše, kde založili tri štáty a nazvali sa Bulharmi, Srbmi a Chorvátmi. Iní z tej istej ruskej zeme sa presťahovali na západ a založili svoje štáty – poľské, moravské alebo české.
Tí, ktorí bojovali proti Grékom alebo Rimanom sa nazývali Slovinci, a preto sa toto meno stalo známejšie medzi Grékmi ako ruské a kronikári sa od toho odrazili, akoby náš národ, taktiež aj Rusi, Poliaci a Česi, vzišiel z nich.
To nie je pravda, ruský národ žije od nepamäti vo svojej vlasti a ostatní, ktorí odišli z Rusi, sa objavili ako hostia v krajinách, kde doteraz žijú. Preto, keď sa chceme nazývať spoločným menom, nemali by sme sa nazývať novým slovanským, ale starodávnym ruským menom.
Nie ruská je odnož slovanskej, ale slovenská, česká, poľská sú odnože ruského jazyka. Pravdepodobne jazyk, ktorým píšeme knihy, nemôže byť skutočne nazývaný slovenským, ale musí byť nazývaný ruským, alebo starobylým knižným jazykom. Tento knižný jazyk je viac podobný súčasnému ruskému jazyku ako akémukoľvek inému slovanskému jazyku.
Od Bulharov nie je čo prebrať, pretože tento jazyk je tak stratený, že sotva z neho zostali stopy. Poliaci polovicu slov prebrali z cudzích jazykov, český jazyk je čistejší ako poľský, ale tiež je dosť zničený. Srbi a Chorváti dokážu hovoriť svojím jazykom iba o domácich veciach a niekto napísal, že oni hovoria všetkými jazykmi a nijako nehovoria. Jedno úslovie je ruské, druhé maďarské, tretie nemecké, štvrté turecké, piate grécke, alebo valašské, alebo albánske. Iba medzi horami, kde nie sú prechody pre obchodníkov a cudzincov, sa zachovala čistota prvotného jazyka, ako si ho pamätám z môjho detstva.“
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info