Menu

Kategórie

Naši partneri

Flag Counter
TOPlist

Sila ducha

Z cyklu Človek s veľkým Č

Pri ústupe sovietskych vojsk v novembri 1941 k mestu Sevastopoľ, prišla do 514-teho pluku 172. divízie dievčina a požiadala, aby ju vzali so sebou, pretože chce bojovať za vlasť. Povedala, že pracovala v družstve a absolvovala kurzy sanitárov. Dievča sa volalo Mária Karpovna Bajda a bola prijatá do pluku na pozíciu sanitárky. V tom čase mala Mária Bajda 19 rokov.

Už počas prvých útokov sa Mária Bajda ukázala byť odvážnym bojovníkom a zachránila životy mnohých vojakov a veliteľov Červenej armády, ktorých vynášala z bojiska pod nepriateľskou paľbou.

Mária požiadala, aby ju preradili k rozviedke. Veliteľ pluku vedel o výnimočnej odvahe dievčaťa, jej vytrvalosti, preto jej žiadosti vyhovel a Mária Bajda sa stala členom prieskumného oddielu. Jej výhodou bolo, že dobre poznala oblasť Sevastopoľu a jeho okolia.

7. júna 1942 začali fašisti ďalší útok na Sevastopoľ. Oddiel prieskumníkov, ktorého členom bola aj Mária Bajda, držal obranu v oblasti Mekenzievych hôr. Napriek početnej prevahe nemohol nepriateľ prelomiť zúfalý odpor sovietskych bojovníkov.

Mária bola v epicentre „bojového pekla“ a ukázala sa ako veľmi odvážny bojovník – keď sa v automatoch končila munícia, dievčina nebojácne vyskočila zo zákopu a vrátila sa s trofejnými automatmi aj zásobníkmi k nim. Počas jedného z takýchto výpadov vybuchol neďaleko od nej nemecký granát a zranená bojovníčka stratila vedomie.

Mária prišla k sebe navečer, keď sa už stmievalo. Ako sa ukázalo neskôr, fašisti prelomili obranu napravo od pozícií prieskumníkov a dostali sa do ich tyla. Z celej roty zostal nažive len jeden dôstojník a 15 zranených vojakov, ktorí boli fašistami zajatí.

Po rýchlom posúdení situácie (v zákopoch prieskumníkov nebolo viac ako 20 nacistov a všetci boli na jednom mieste – neďaleko zajatcov), sa Mária rozhodla zaútočiť. Vďaka náhlej a správnej reakcii zajatých prieskumníkov, ktorí ihneď zaútočili na fašistov, hneď ako Mária spustila streľbu na nepriateľa, sa situácia otočila. Mária Bajda v boji s nepriateľom zlikvidovala automatom 15 vojakov a jedného dôstojníka, štyria vojaci boli zabití prieskumníkmi. Mária zachránila zajatého veliteľa, osem vojakov a získala guľomet a automaty protivníka. Keďže dobre poznala schému mínových polí, pod rúškom tmy vyviedla zranených vojakov k svojim…

Za tento čin jej bolo udelené vyznamenanie Hrdina Sovietskeho zväzu. V tom čase mala Mária Bajda 20 rokov.

V roku 1942 padla do zajatia, v ktorom strávila dva roky. Za tie dva roky sa stalo veľa vecí. Väzenie v Simferopole a tábor pre zajatcov v Slavute, potom koncentračný tábor v Lubline, Rovne a v rakúskom Salzburgu. Všetko, čo Mária vytrpela, je priam nemožné povedať.

Nebola len väzňom, ona všade bojovala. V Salzburgu bola v medzinárodnej odbojovej skupine. A ak boj, tak boj do konca.

V Rakúsku ich vysadili na nejakej stanici, znovu preskupili, zavesili čísla. Kúpil ju bohatý sedliak. Začala u neho pracovať, ale takmer ho vidlami zaklala od hnevu. Preto bola poslaná do tábora v alpských lesoch. Strávila tam takmer rok. Bola členkou skupiny odporu. Udal ju provokatér. Prišiel po ňu samotný šéf gestapa mesta Salzburg. Celé okolie vedelo: nečakaj od neho milosrdenstvo. Šéf gestapa pochádzal z Ukrajiny.

Pre začiatok, jej “krajan” vyrazil zuby. Nevydala nikoho. Posadili ju do betónového suterénu, ktorý bol postupne naplnený ľadovou vodou, a potom ju dali k horúcemu krbu. Mučenie zimou a teplom sa zdalo neznesiteľné. Ale Mária nič nepovedala. Zvalila sa s ťažkým zápalom pľúc.

Salzburg oslobodili Američania. Ležala u nich v nemocnici. Potom stretnutie so svojimi a dlhá cesta na zničenú, spálenú, vyčerpanú chorobami a hladom rodnú zem.

A ďalšie štyri roky prežila na nemocničnej posteli. To, cez čo všetko si prešla, len tak darom neprechádza. Rezali a látali ju lekári, odstránili fragmenty po starých ranách. A predsa sa narodila pod šťastnou hviezdou. Nakoniec sa jej život naplnil. Vydala sa a vychovala dve deti – syna a dcéru.

Mária Karpovna Bajda sa narodila 1.2.1922 na Kryme a zomrela 30.8.2002 v meste Sevastopoľ na Kryme.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie