Menu

Kategórie

Naši partneri

Flag Counter
TOPlist

Ľudský mozog má schopnosť meniť sa a regenerovať v akomkoľvek veku

Vedec Dr. Dawson Church porozprával o vzťahu, ktorý majú myšlienky a presvedčenie pacienta s chorobami a liečením génov.

„Naše telo číta v našom mozgu. Veda zistila, že v našich chromozómoch môžeme mať len určitú pevnú sadu génov. Avšak, ktorý z týchto génov ovplyvňuje naše subjektívne vnímanie a priebeh rôznych procesov je veľmi dôležité,“ hovorí Dr. Church.

Vo výsledku jednej vedeckej štúdie uskutočnenej na Ohio University bol jasne preukázaný vplyv psychického stresu na proces hojenia. Vedci ho uskutočnili medzi pármi: každému účastníkovi experimentu zanechali na koži malé poranenie, čo viedlo k vzniku malého pľuzgiera. Potom boli rôzne páry požiadané, aby jedni hovorili pol hodinu o neutrálnej téme, alebo aby sa iné pohádali o určitej téme.

Následne v priebehu niekoľkých týždňov vedci určili hladiny troch špecifických proteínov v tele, ktoré ovplyvňujú rýchlosť hojenia rán. Ukázalo sa, že u debatérov, ktorí v hádke používali najviac drsné komentáre vo svojich sporoch, bola úroveň týchto proteínov a rýchlosť hojenia o 40 % nižšia ako u tých, ktorí hovorili na neutrálnu tému.

Dr. Church to vysvetľuje takto: náš organizmus vysiela signál vo forme proteínu, ktorý aktivuje určité gény súvisiace s hojením rán. Proteíny aktivujú gény, ktoré pri použití kmeňových buniek vytvárajú nové kožné bunky na hojenie rán.

Keď je však energia organizmu vyčerpaná tým, že sa vynakladá na produkciu stresujúcich látok ako je kortizol, adrenalín a norepinefrín signál, ktorý prechádza do génov na hojenie rán, je výrazne oslabený. Proces obnovy trvá oveľa dlhšie. Ak sa však ľudský organizmus neladí na boj proti nejakej vonkajšej hrozbe, jeho energetické zdroje zostanú nedotknuté a pripravené na vykonávanie liečebných misií.

Niet pochýb o tom, že organizmus takmer každého človeka je od narodenia vybavený genetickým materiálom potrebným na optimálne fungovanie v podmienkach každodennej fyzickej námahy. Naša schopnosť udržať takzvanú duševnú rovnováhu má však obrovský vplyv na schopnosť nášho organizmu využívať svoje zdroje. A aj keď ste plný agresívnych myšlienok, určitá aktivita pomáha nastaviť vaše nervové cesty na podporu menej reakčných činností.

Chronický stres môže predčasne urýchliť starnutie nášho mozgu

“Sme neustále pod tlakom v našom prostredí,” hovorí Dr. Howard Fillit, profesor geriatrie na Mount Sinai School of Medicine v New York, a vedúci nadácie, ktorá hľadá nové lieky na Alzheimerovu chorobu. „Avšak najväčšie škody prináša psychická záťaž, ktorú cítime v reakcii na vonkajší stres.“

Takéto rozlíšenie stresu indikuje prítomnosť konštantnej reakcie celého organizmu ako odozvy na konštantný vonkajší stres. Táto reakcia ovplyvňuje náš mozog, čo vedie k zhoršenej pamäti a iným aspektom mentálnej aktivity. Stres je teda rizikovým faktorom ovplyvňujúcim vývoj Alzheimerovej choroby a tiež urýchľuje zhoršenie pamäti počas starnutia človeka. Zároveň sa môžete dokonca začať cítiť mentálne oveľa staršie, ako naozaj ste.

Výskum uskutočnený odborníkmi na University of California v San Franciscu ukázal, že neustála odozva organizmu na stres (a konštantný nárast kortizolu) môže viesť k zmenšeniu hipokampu, čo je nevyhnutná súčasť limbického systému mozgu, ktorý je zodpovedný za kontrolu účinkov stresu a za dlhodobú pamäť. To je tiež jeden z prejavov neuroplasticity – ale už negatívny.

Rovnako ako iné formy relaxácie, aj úplné zrieknutie sa všetkých myšlienok je nielen schopné dať rýchlo myšlienky do poriadku (a teda aj biochemickú úroveň stresu spolu s expresiou génov), ale dokonca zmeniť štruktúru samotného mozgu.

“Stimulácia oblastí mozgu, ktoré kontrolujú pozitívne emócie, môže posilniť nervové spojenia rovnakým spôsobom, akým fyzické cvičenia posilňujú svaly,” hovorí Dr. Hanson o jednom z hlavných princípov neuroplasticity. Opak je však tiež pravdou: „Ak pravidelne premýšľate o veciach, ktoré vás trápia a zvyšujú vašu nervozitu, zvyšujete citlivosť amygdaly, ktorá je primárne zodpovedná za negatívne skúsenosti.“

Dr. Hanson vysvetlil, že týmto spôsobom robíme náš mozog náchylnejší, a to vedie k tomu, že sme ľahko frustrovaní maličkosťami v budúcnosti.

„Práca mozgu v súčinnosti s organizmom prostredníctvom interorecepcií chráni náš organizmus pred poškodením počas fyzického cvičenia. Pomáha tiež cítiť príjemný a jednoduchý pocit, že všetko je v poriadku vo vašom organizme. Ďalším plusom zdravého „ostrova“ je, že týmto spôsobom zlepšujete svoje inštinkty, intuíciu a empatiu – schopnosť vcítiť sa,“ hovorí Dr. Hanson.

Každý rok nášho života v starobe je schopný pridať nám rozumu

Dlho sa verilo, že bližšie k strednému veku, ľudský mozog, niekedy tak mladý a flexibilný, začína postupne degenerovať. Nedávne vedecké štúdie však ukázali, že v strednom veku je mozog schopný začať prejavovať svoju maximálnu aktivitu. Štúdie ukazujú, že aj napriek zlým návykom sú to najpriaznivejšie roky pre najaktívnejšiu prácu mozgu. Práve vtedy prijímame najviac uvedomelé rozhodnutia, pri pohľade späť na nahromadené skúsenosti.

Vedci, ktorí študovali ľudský mozog, nás vždy presviedčali, že hlavnou príčinou starnutia mozgu je strata neurónov – smrť mozgových buniek. Skenovanie mozgu s použitím nových technológií však ukázalo, že väčšia časť mozgu podporuje počas života rovnaký počet aktívnych neurónov, s výnimkou degradácie mozgu vplyvom alkoholu, drog a iných toxínov. A aj keď niektoré aspekty starnutia skutočne vedú k zhoršeniu pamäti, reakcií a tak ďalej, dochádza k neustálemu dopĺňaniu „rezerv“ neurónov. Ale na úkor čoho?

Vedci označili tento proces za „bilateralizáciu mozgu“, pri ktorom sa súčasne používa pravá aj ľavá hemisféra mozgu. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia na University of Toronto, vďaka rozvoju technológií na skenovanie mozgu, bolo možné vizualizovať a porovnať, ako pracuje mozog mladých ľudí a ľudí v strednom veku pri riešení nasledovnej úlohy pre pozornosť a pamäť:

Bolo potrebné si rýchlo zapamätať mená ľudí na rôznych fotografiách a potom sa snažiť spomenúť, kto sa ako volá.

Vedci očakávali, že účastníci experimentu stredného veku si poradia s touto úlohou horšie, ale výsledky experimentov pre obe vekové skupiny boli rovnaké. Ale niečo iné bolo prekvapujúce: pozitrónová emisná tomografia ukázala, že nervové spojenia u mladých ľudí boli aktivované v určitej časti mozgu a u starších ľudí okrem tejto zóny, sa prejavila aj časť prefrontálneho kortexu.

Kanadskí vedci, na základe výsledkov tohto a mnohých ďalších experimentov, dospeli k nasledujúcemu záveru: biologická neurónová sieť mozgu ľudí v strednom veku mohla v určitej oblasti oslabiť, ale ďalšia časť mozgu bola okamžite prepojená a kompenzovala „nedostatok“. Proces starnutia teda vedie k tomu, že ľudia v strednom a staršom veku používajú svoje mozgy doslova vo väčšom rozsahu. Okrem toho dochádza k nárastu biologickej neurónovej siete v iných oblastiach mozgu.

Náš mozog je navrhnutý tak, aby sa dokázal vyrovnať s okolnosťami a riešil ich svojou flexibilitou. A čím lepšie sa staráme o jeho zdravie, tým lepšie sa vyrovná s problémami.

Vedci ponúkajú celý rad aktivít, ktoré umožňujú udržiavať zdravie mozgu v každom veku:

– zdravé potraviny

– absencia alkoholu a fajčenia

– fyzická aktivita

– relaxácia

– riešenie zložitých problémov

– neustále štúdium niečoho a tak ďalej.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie

Najnovšie články