Vedci z rôznych krajín sa stále viac presviedčajú, že rastliny rovnako ako zvieratá majú širokú škálu pocitov a my ich jasne podceňujeme. Rešpekt a pochopenie princípov, podľa ktorých žijú rastliny, môže mať dôležitý význam pre našu budúcnosť.
Profesor Stefano Mancuso, ktorý pracuje v Medzinárodnom laboratóriu neurobiológie na Univerzite vo Florencii povedal: „My sme presvedčení, že rastliny môžu poznávať svet a majú inteligenciu. Pri ich skúmaní používame metódy, ktoré sa bežne používajú pri skúmaní zvierat. Hlavný problém s rastlinami je ten, že sa pohybujú oveľa pomalšie ako zvieratá, preto musíme zaznamenávať ich pohyb počas mnohých dní.
Urobili sme experiment s dvoma rastlinami fazule. Pokiaľ sa postaví jedna opora medzi nich, tak si navzájom konkurujú. Čo je zaujímavé, je správanie porazeného. Okamžite pocítil, že druhá rastlina dosiahla oporu a hneď začal hľadať alternatívu. To bolo prekvapujúce a to ukazuje, že rastliny boli informované o ich fyzickom prostredí a o správaní ostatných rastlín. U zvierat to nazývame vedomie.
Nemáme jasnú predstavu o tom, ako sú rastliny schopné cítiť správanie ostatných rastlín. Myslíme si, že rastliny majú rozdelené po celom tele funkcie, ktoré sú u zvierat sústredené iba v špecifických orgánoch. Zatiaľ, čo u zvierat produkujú elektrické signály v mozgu iba niektoré bunky, rastliny majú svoj mozog takmer v každej bunke. Podcenenie rastlín môže byť veľmi nebezpečné, pretože náš život je závislý na rastlinách a naše konanie ničí ich životné prostredie.“
Profesorka ekológie lesa Suzanne Simarad z Univerzity Britskej Kolumbie hovorí:
„Každý strom je prepojený s akýmkoľvek iným stromom „stromovou pavučinou“. S pomocou týchto ciest sa vzájomne dorozumievajú a následne sa správajú určitým spôsobom. V našich jedľových lesoch sú stromy, ktoré majú aj 300 rokov a 2 metre v priemere. Oni sú centrami tejto „stromovej siete“. Taktiež dokážu rozoznávať stromy svojho druhu medzi inými. Pokiaľ odlomíme vetvičku jednému stromu, ten vyšle signál svojím susedom.“
Suzanne Simarad si myslí, že ľudia musia zmeniť svoje myslenie a svoj postoj v prospech našich lesov. „My sa k nim nesprávame s patričnou úctou ako k živým inteligentným bytostiam.“
Profesor Daniel Chamovitz, dekan prírodných vied na Univerzite v Tel Avive:
„Rastlina má neustálu výmenu informácií medzi koreňmi, listami, kvetmi, opeľovačmi a okolitým prostredím a na základe vyhodnotenia týchto informácií sa prijímajú riešenia:
Musím sa obrátiť o 10 stupňov naľavo, je najlepší čas začať kvitnúť, mám dostatočný prístup k vode?”
Profesor Chamovitz hovorí, že v našom súčasnom prostredí s jeho globálnymi zmenami, zmenami v množstve zrážok, sa musíme učiť od rastlín, ako reagujú na zmeny vo svojom prostredí a ako sa potom adaptujú.
„My sme úplne podcenili rastliny. Pozeráme na ne ako na neživé objekty a nemáme absolútne žiadnu predstavu o tej nádhernej komplexnej biológii, ktorá im umožňuje prežiť. Pokiaľ sa nám nepodarí naučiť sa to od nich, čakajú nás veľké problémy v najbližších 50 – 100 rokoch.“