Sklo v betóne v profesionálnom stavebníctve je presne to, čo znie ako ďalšia mestská legenda. Ale ako sa ukazuje, nie je to len pravda, ale aj dobre podložená technológia, vďaka ktorej je betón pevnejší a ešte o niečo šetrnejší k životnému prostrediu. Poďme zistiť, ako to funguje a prečo Američania tak radi používajú túto stavebnú techniku.
Najprv som si myslel, že ide len o obyčajný zmätok, ktorý vznikol v dôsledku zlého prekladu. Možno si prekladatelia jednoducho pomýlili obyčajné sklo s tekutým sklom? Veď tekuté sklo (kremičitan sodný) sa skutočne používa v stavebníctve na zvýšenie pevnosti betónu. Vďaka nemu je zmes odolnejšia voči vlhkosti a mrazu, no treba s ňou pracovať rýchlo – tuhne za 20 minút. Ale nie, ukázalo sa, že hovoríme konkrétne o rozbitom skle – úlomkoch z fliaš a inom sklenenom odpade.
A tu vyvstáva otázka: ako môže sklo, ktoré by, ako sa zdá, malo znížiť pevnosť betónu vďaka svojmu hladkému povrchu, nakoniec betón spevniť? Koniec koncov, adhézia (spojenie) medzi sklom a cementom by mala byť slabá. Ako sa však ukázalo, všetko nie je také jednoduché.
Ukazuje sa, že sklo a betón nie sú zvláštnou a protirečivou mechanickou zmesou, ale plnohodnotným chemickým spojením. Betón je zásaditý a sklo je v podstate oxid kremičitý (kyslý oxid). Keď sa stretnú, dôjde k chemickej reakcii za vzniku kremičitanov. Tieto zlúčeniny vytvárajú dodatočnú väzbu medzi časticami skla a cementovou zmesou, vďaka čomu je betón monolitický a odolný.
Ukazuje sa, že sklo a betón nie sú len zvláštnou a protirečivou mechanickou zmesou, ale plnohodnotným chemickým spojením. Predstavte si: ak sklenenú fľašu napoly utopíte v betóne a do blízkosti položíte kameň rovnakého tvaru a hladkosti, po chvíli bude takmer nemožné fľašu vytiahnuť, ale kameň pôjde po krátkom zatrasení ľahko. Toto je jasný príklad toho, ako chemická väzba funguje v praxi.
Prečo je sklo lepšie ako piesok?
Tu môže vzniknúť rozumná otázka: prečo vôbec používať sklo, ak máte piesok? Koniec koncov, piesok je tiež oxid kremičitý a už dlho sa používa ako plnivo do betónu. Rozdiel je ale v tom, že sklo má takmer dokonale čistý povrch, bez nečistôt. Piesok sa musí umyť a vyčistiť, aby sa odstránil íl, organické látky a iné nečistoty, ktoré môžu znížiť kvalitu betónu.
Okrem toho sa ukázalo, že sklo rozdrvené na veľkosť piesku je ešte lepšie ako tradičné plnivo. Napríklad austrálski vedci z Deakin University vykonali zodpovedajúci experiment, keď nahradili piesok drveným sklom – výsledok? Betón sa stal pevnejším, odolnejším voči zaťaženiu a ešte šetrnejším k životnému prostrediu.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo Spojené štáty začali používať rozbité sklo do betónu, bol problém likvidácie odpadu. Sklo je materiál, ktorý je prakticky nerozložiteľný a jeho recyklácia si vyžaduje značné zdroje. Pridávanie rozbitého skla do betónu nie je len spôsob, ako spevniť stavebný materiál, ale aj možnosť znížiť záťaž na životné prostredie.
Mimochodom, o tento materiál rozhodne nie je núdza – v USA sa ročne vyhodia milióny ton skleneného odpadu. A ak aspoň časť z nich pôjde na výrobu betónu, už to bude významný prínos pre životné prostredie. Takže okrem odolnosti má táto technológia aj sociálno-ekonomické dôsledky.
Betón s pridaným sklom je však známy nielen svojou pevnosťou a šetrnosťou k životnému prostrediu. Ďalším plusom sú jeho dekoratívne vlastnosti. Napríklad v USA sa z tohto typu betónu vyrábajú dosky, podlahy a dokonca aj interiérové prvky. Predstavte si povrch, kde sa sklenené črepy trblietajú a vytvárajú tak mozaikový efekt. Vyzerá štýlovo a nezvyčajne, aj keď, samozrejme, nie je pre každého.
Je pravda, že na dosiahnutie tohto efektu budete musieť tvrdo pracovať. Brúsenie takéhoto povrchu je dlhý a namáhavý proces. Výsledok však stojí za to, najmä, ak si ceníte jedinečné dizajnové riešenia.
Mimochodom, ešte pár slov o vyššie uvedenom tekutom skle. Používa sa aj na spevnenie betónu, ale iným spôsobom. Tekuté sklo sa získava tavením rozbitého skla so sódou. Výsledkom je látka, ktorá po pridaní do betónu výrazne zvyšuje jeho pevnosť a odolnosť voči vonkajším vplyvom. Je zaujímavé, že aj oxid uhličitý uvoľnený počas tejto reakcie môže pomôcť spevniť betón. Podporuje tvorbu uhličitanov, vďaka ktorým je štruktúra materiálu hustejšia.
Napriek všetkým výhodám sa technológia pridávania rozbitého skla do betónu ešte nerozšírila. Prečo? Po prvé, vyžaduje dodatočné náklady na drvenie skla a jeho prípravu. Po druhé, nie všetci stavitelia sú pripravení experimentovať s novými materiálmi, najmä ak existujú časom overené alternatívy.
Myslím si však, že časom sa táto technológia stane populárnejšou. Najmä v situácii, keď sa do popredia dostávajú ekologické otázky a využívanie druhotných zdrojov a stavebné materiály sú čoraz drahšie.
Takže pridávanie rozbitého skla do betónu nie je len módna záležitosť alebo spôsob likvidácie odpadu. Ide o skutočnú technológiu, vďaka ktorej je betón pevnejší, ekologickejší a ešte krajší. Samozrejme, ešte sa to nerozšírilo, ale možno práve takéto riešenia sú budúcnosťou stavebníctva.
Takže pridávanie rozbitého skla do betónu nie je len módna záležitosť alebo spôsob likvidácie odpadu.
Takže, ak váš sused zrazu začne zbierať fľaše a hovoriť o tom, ako takto posilní svoj dom, neponáhľajte sa ho súdiť. Možno práve stavia dom budúcnosti. A ktovie, možno o pár rokov budeme všetci používať sklo v betóne ako samozrejmosť.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info