Menu

Kategórie

Naši partneri

Flag Counter
TOPlist

Plesňová huba sa ukázala výborným projektantom

Plesňová huba slizovka, druh Physarum polycephalum (známych je vyše 1000 druhov), samostatne vytvorila na mape oblasti Tokia sieť, ktorá je nápadne podobná železničnej sieti v tejto oblasti. Schopnosť slizovky bez akýchkoľvek matematických výpočtov optimálne vytvoriť spojenie medzi dôležitými bodmi, otvára podľa vedcov cestu k neočakávanému spôsobu navrhovania dopravných systémov.

Slizovky sa často nachádzajú v hnilom dreve. Keď huby objavia baktérie alebo spóry, produkujú protoplazmu a strávia svoju obeť. Slizovky rastú, transformujú sa do efektívnej siete tenkých rúrok a rozširujú sa do strán s veľkým množstvom živín.

Ešte v roku 2000 vedec Toshijuki Nakagaki a jeho kolegovia z Hokkaido University experimentálne ukázali, že Physarum polycephalum dokáže nájsť najkratšiu cestu von z bludiska, za čo v roku 2008 získal japonský tím Ig Nobelovu cenu. TU

Teraz však medzinárodný tím vedcov, ktorého súčasťou bol ten istý Toshijuki Nakagaki a jeho kolegovia z Univerzity v Hokkaido, University of Oxford a Hiroshima University, sa rozhodol zistiť, či by “intelektuálne schopnosti” pomohli slizovkám nájsť správne riešenie v situácii, keď je potrebné vyvážene rozdeliť úsilie medzi viaceré ciele.

Takáto kombinačná úloha je podľa autorov experimentu podobná projektovaniu siete železníc. Priame spojenie každého bodu so všetkými ostatnými je príliš nehospodárne, hoci pre cestujúcich to znamená najkratšiu cestu do iného cieľa. Projektovanie priamych spojení medzi veľkými bodmi často znamená veľké odbočky pri cestovaní do druhoradých menších staníc. Preto je potrebné robiť kompromisy a je to možné porovnať s riešením, ktoré vymysleli ľudia.

Vedci použili podložku z agaru a rozložili na ňu kúsky ovsených vločiek (pochúťka pre slizovku) tak, aby predstavovali presnú mapu miest ležiacich okolo japonského hlavného mesta. Slizovku umiestnili do stredu, ktorý predstavoval Tokio. Po 26 hodinách organizmus spojil rúrkami všetky “mestá” a to veľmi racionálnym spôsobom. Experiment sa niekoľkokrát opakoval a vo veľmi mnohých prípadoch sa mapa výrastkov slizovky výrazne zhodovala s mapou železničnej trate okolo Tokia.

Slizovka na štarte, po 5, 11 a 26 hodinách (foto Science / AAAS).

Autori štúdie sa domnievajú, že ak sa vytvorí počítačový model správania tohto organizmu, pomôže to v budúcnosti nájsť najlepšie riešenia pri projektovaní dopravných sietí. Podrobné informácie o tomto experimente boli publikované v časopise Science.

Jeden z variantov siete vytvorenej hubou a jej porovnanie so železničnou mapou (vpravo dole) (Science / AAAS foto).

Preložil: OZ Bioféra www.biosferaklub.info

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie