Vedecká štúdia uverejnená v Lancet informuje, že v roku 2002 skupina britských vedcov pod vedením Dr. Stephena P. Luby, uskutočnila prospektívny radomizovaný kontrolný experiment v Karáči v Pakistane. Experimentálna skupina pozostávala z obyvateľov 25 obytných blokov. Životné podmienky všetkých účastníkov boli rovnaké: pili tú istú vodu, podobným spôsobom sa stravovali.
Experimentálna skupina dostala od vedcov mydlo, pritom časť z nich dostala obyčajné mydlo a časť z nich antibakteriálne mydlo s obsahom 1,2 % triclocarbanu. Obe mydlá mali rovnakú vôňu, aj obal. V tejto časti bola štúdia dvojslepým výskumom, pretože ani jej účastníci, ani vedci, ktorí s nimi pracovali v teréne, nevedeli, kto dostal aký typ mydla.
Vedci vykonali veľa práce s rodinami, ktoré dostali mydlo. Vysvetlili im dôležitosť osobnej hygieny a dostali podrobné pokyny o tom, ako často a v akých prípadoch bolo potrebné si umývať ruky mydlom a vodou: po vykonaní potreby, po umývaní dieťaťa vykonajúceho potrebu, pred prípravou jedla, pred jedlom, pred kŕmením dieťaťa. Okrem toho sa účastníkom experimentu odporučilo kúpať sa raz denne, to znamená umyť si telo mydlom a vodou. Kontrolná skupina naďalej viedla svoj normálny život, jej účastníci neboli povzbudzovaní k používaniu hygienických prostriedkov.
Vedci zaznamenali u detí v oboch skupinách tri prejavy infekcií: pneumóniu, hnačku a impetigo – povrchové pustulárne ochorenie kože spôsobené stafylokokmi a streptokokmi, ktoré sa prejavuje červenými fľakmi, pľuzgiermi, hnisavými vyrážkami a chrastami na tvári.
V prvých 6 mesiacoch výskumu nedošlo k výraznému rozdielu v úrovni chorobnosti, ale po šiestich mesiacoch došlo k skutočne dramatickým zmenám. V porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorá nepoužívala mydlo, bola úroveň chorôb – hnačky a pneumónie v experimentálnej skupine polovičná.
Údaje po 51 týždňoch experimentu: V skupine s antibakteriálnym mydlom bol počet prípadov hnačky u detí mladších ako 15 rokov o 47 % nižší ako zodpovedajúci indikátor kontrolnej skupiny. V skupine s obyčajným mydlom bola hnačka o 52 % menej častá ako u kontrolnej skupiny.
Podobné výsledky boli získané aj pri pneumónii: V porovnaní s kontrolnou skupinou bolo v experimentálnej skupine s antibakteriálnym mydlom zaznamenaných o 45 % menej prípadov pneumónie u detí mladších ako 5 rokov a o 50 % menej prípadov v skupine používajúcej obyčajné mydlo.
Výskyt impetiga u detí do 15 rokov bol tiež nižší v skupine používajúcej mydlá, rozdiel bol 34 %.
Možno sa výsledky štúdie zdajú niekomu iba potvrdením toho, čo je zrejmé, ale nie je to tak, pretože nie je dôležitý samotný fakt efektívnosti hygieny, ale miera tejto efektívnosti. Je prekvapujúce, že úloha mydla pri prevencii infekčných ochorení bola 50 %.
Výskum sa uskutočnil v chudobných regiónoch, kde kvalita potravín, pitná voda a podmienky bývania sú oveľa horšie ako v európskych a amerických krajinách. To vyvoláva otázky, či je prínos očkovania taký veľký v porovnaní s úlohou pomerne vysokej životnej úrovne pri znižovaní chorobnosti v civilizovanom svete. Je dôležité vziať do úvahy skutočnosť, že dospelí počas experimentu neumývali ruky malým deťom a ak by sa tak dialo, pravdepodobne by sa miera zvýšila nad 50 %.
V článku „Hygiena: nové nádeje, nové horizonty“, publikovanom v Lancete v apríli 2011, skupina autorov, ktorá uskutočnila pakistanskú štúdiu, poukazuje na to, že zo všetkých opatrení na prevenciu chorôb hygiena a sanitárne opatrenia sú z ekonomického hľadiska najefektívnejšie: poskytujú maximálne zníženie počtu ľudí postihnutých infekciami na investovanú peňažnú jednotku.
Napriek tomu investície v týchto oblastiach zostávajú v mnohých krajinách sveta zanedbateľné, čo vyvoláva určité otázky – je naozaj cieľom systému zdravotnej starostlivosti odstrániť choroby?
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info