Reaktivácia astrálneho tela človeka nastáva v dvoch etapách vzhľadom k tomu, že má dva kvalitatívne stavy. Pri prvom kvalitatívnom stave je astrálne telo tvorené primárnou hmotou G a je v harmónii s nižšou astrálnou úrovňou planéty. Vo väčšine prípadov je reaktivácia astrálneho tela do tohto kvalitatívneho stavu dokončená v 12 – 14 roku života a dochádza k nej v dôsledku zmeny mozgu ako následok absorpcie určitého množstva informácií.
Druhá etapa reaktivácie astrálneho tela je vo väčšine prípadov dokončená v 16 – 18 roku života a môže k nej dôjsť len v prípade, ak mozog človeka naakumuluje kritický objem určitej kvality informácií. Táto etapa rozvoja človeka je najnebezpečnejšia a najzodpovednejšia.
Problém je v tom, že medzi 8 až 18 rokom života, sa kvalitatívny stav astrálneho tela nachádza v dočasnej harmónií s nižšou astrálnou úrovňou planéty a rezonuje s negatívnymi emóciami, čo sa samo o sebe prejavuje u mladých ľudí vo forme agresie, násilia a vzbury proti všetkému.
V tomto veku sa človek veľmi ľahko adaptuje k drogám, alkoholu, nikotínu, vzhľadom na skutočnosť, že tieto látky nútia podstatu na maximálne otvorenie v dobe, keď ona ešte nie je na to absolútne pripravená. Otvorenie podstaty na nižšej astrálnej úrovni vedie k tomu, že štruktúry podstaty a nižšia astrálna úroveň planéty sa spájajú do jedného systému. Dochádza pri tom „k pretváraniu“ podstaty podľa kvality a stavu nižšieho astrálu.
Pri tom podstatou pretekajú toky primárnych hmôt typické pre nižšiu astrálnu úroveň. Aby človek unikol zo zajatia nižšieho astrálu, v budúcnosti musí obetovať obrovský potenciál životnej energie, ktorá sa už neobnoví.
Pritom tento potenciál by mohol byť použitý pre evolučný rast vpred a nie na vyhrabávanie sa z bažiny nižšieho astrálu. Často je „ponorenie“ do nižšej astrálnej úrovne tak dôkladné, že človek jednoducho nie je schopný dostať sa von. Človek má nedostatok vlastného potenciálu, aby to dokázal.
Samozrejme, človek vo väčšine prípadov fyzicky nezomiera, ale „zomiera“ evolučne. Bažina nižšieho astrálu ho pohltí úplne a odsúdi na evolučné väzenie až do svojej smrti. Až v nasledujúcej inkarnácii dostáva podstata tohto človeka možnosť pokračovať vo svojom evolučnom vývoji, pokiaľ znovu neklesne do rovnakej pasce.
Táto etapa evolučného vývoja človeka je najviac zodpovedná a zároveň je to aj najzraniteľnejšia fáza ľudského života.
Nikolaj Levašov, z knihy „Podstata a rozum“
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info