Vedci v roku 2025 oznámili pozorovanie viac ako 20 neidentifikovaných objektov pohybujúcich sa v blízkosti a po povrchu Mesiaca. Výsledky pozorovaní, ktoré ešte neboli recenzované, boli publikované v preprinte vedeckej štúdie. Tím odhaduje, že niektoré z objektov majú tvar disku s priemerom od 24 do 40 kilometrov.
Pozorovania sa uskutočnili v septembri 2025 pomocou vysokorýchlostnej kamery namontovanej na ďalekohľade v dedine Vinarovka. Kamera snímala 20 snímok za sekundu, čo vedcom umožnilo sledovať objekty, ktoré by inak bolo takmer nemožné vidieť. Počas dvoch pozorovaní – 7. septembra o 19:05 a 19:27 ET a 16. augusta o 2:52 – detekovali objekty, ktoré výskumníci rozdelili do dvoch kategórií: „atmosférické“ (stacionárne) a „kontinentálne“ (pohybujúce sa po povrchu Mesiaca).
Objekty vykazovali nezvyčajné zmeny v jasnosti a rotácii. Atmosférické objekty sa pohybovali synchronizovane s Mesiacom, akoby boli fixované blízko jeho povrchu. Vyžarovali rýchle záblesky trvajúce od jednej desatiny do pol sekundy, pričom ich jas sa opakoval a zvyšoval. Dva objekty, ktorých jas sa odhadoval na stovky kilometrov od seba, synchrónne zažiarili. Výskumníci zistili, že tento vzťah bol štatisticky významný, hoci nedokázal, že objekty komunikovali alebo boli ovládané inteligentnými bytosťami.
Kontinentálne objekty sa pohybovali po povrchu Mesiaca ohromujúcou rýchlosťou. Jeden z nich prešiel približne 22 kilometrov rýchlosťou 6,6 kilometra za sekundu. Ďalšie dva objekty sa javili ako masívne disky s priemerom približne 25,7 a 40 kilometrov – väčší z nich je porovnateľný s dĺžkou Manhattanu. Ich jas sa tiež zvyšoval a znižoval v opakujúcich sa vzoroch, ktoré tím izoloval od atmosférickej interferencie a chýb sledovania ďalekohľadu pomocou špecializovaného filtračného softvéru.
Samostatné pozorovanie 16. augusta odhalilo niečo ešte nezvyčajnejšie. Na dennej oblohe sa objavilo niekoľko obrovských prstencových objektov, ktoré boli sotva viditeľné, kým vedci nezlepšili obraz. Objekty nevyžarovali žiadne svetlo a absorbovali takmer všetko žiarenie, ktoré na ne dopadalo. Každé tri minúty dokončili plnú rotáciu a pohybovali sa rýchlosťou približne 11 kilometrov za sekundu. Ich priemer sa odhadoval na približne 35 kilometrov. Na základe ich veľkosti a rotácie výskumníci vypočítali, že prstence by mohli generovať odstredivú silu viac ako dvojnásobok zemskej gravitácie, čo naznačuje možnosť vytvorenia umelej gravitácie.
Vedci vypočítali potenciálnu veľkosť objektov na základe množstva odrazeného svetla. Aj za predpokladu, že odrážajú 100 percent dopadajúceho slnečného svetla, mali by veľkosť najmenej 440 metrov. Ak ich povrch odráža svetlo rovnako dobre ako Mesiac, mohli by mať priemer viac ako kilometer a pol. Výskumníci však pripúšťajú, že nevedia, z čoho sú objekty vyrobené ani ako veľmi sú reflexné, takže ich skutočná veľkosť zostáva neistá. Článok tiež uvádza, že objekty by sa mohli dostať na Zem do 20 minút a objaviť sa v atmosfére ako neidentifikované anomálne javy. Výskumníci špekulovali, že ich inteligentné správanie by mohlo naznačovať existenciu technologicky vyspelej civilizácie využívajúcej Mesiac ako základňu.
Otázkou však zostáva: čo presne zaznamenali kamery astronómov? Sú tieto objekty umelé štruktúry, atmosférické deformácie, artefakty fotoaparátu alebo chyby spracovania obrazu? Bez nezávislého potvrdenia a odborného hodnotenia zostávajú závery hypotetické. Samotná možnosť existencie takýchto veľkých objektov v blízkosti Mesiaca si však vyžaduje ďalšie štúdium.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info