„Zvyčajne, keď ľudia zomrú, bezprostredne po smrti ich podstaty vždy vyzerajú presne tak, ako vyzerali v momente fyzickej smrti. Zdá sa, že obrovský šok a divoký strach z neznámeho sú dostatočne veľké na to, aby sa predišlo akémukoľvek ďalšiemu stresu.
Postupom času (zvyčajne po roku) podstaty starých a starších ľudí postupne začínajú vyzerať mladšie a stávajú sa presne takými, akými boli v najlepších rokoch svojej mladosti. A malé deti, ktoré zomreli predčasne, náhle „dospejú“, akoby „dobehli“ svoje neprežité roky, a stanú sa trochu podobnými svojim podstatám, aké boli, keď vstúpili do tiel týchto nešťastných detí, ktoré zomreli príliš skoro alebo predčasne zomreli na nejakú chorobu. Jediný rozdiel je v tom, že niektoré z nich mierne „pokročia“ vo vývoji, ak mali to šťastie, že žili taký krátky čas vo fyzickom tele…“
Svetlana de Rohan Levašová
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info