Nedávna štúdia vedcov z Veľkej Británie dokázala, že čítanie kníh prináša pre organizmus nemenej úžitku ako športové cvičenie, pretože v procese čítania si človek precvičuje celý mozog. Prieskum ukázal, že Rusko už nie je najčítanejšou krajinou, keďže až 44 % občanov za celý rok vôbec neotvorilo knihu.
V súčasnosti mladá generácia stále viac dáva prednosť sledovaniu filmov a audiokníh a pomaly zabúda, čo znamená držať v ruke tlačenú knihu. Medzitým vedci zistili, že čítanie kníh je nevyhnutné pre mladých ľudí rovnako, ako to bolo pred dvadsiatimi rokmi a pomenovali aj literatúru, ktorá má najviac priaznivý vplyv na vývoj ľudskej inteligencie.
K tomuto záveru prišli vedci z Oxfordu pri výskume práce ľudského mozgu v procese čítania. Myšlienka podobného výskumu patrí odborníčke klasického anglického jazyka, profesorke Natálii Phillipsovej, ktorá si stanovila za cieľ zistiť, aký skutočný význam má štúdium literatúry. Profesorku zaujímalo, či je v čítaní merateľný hmatateľný prínos pre človeka, okrem priameho získavania znalostí.
Výskum ukázal, že čítanie prináša pre človeka nemenej úžitku ako športové cvičenie. Počas experimentu vedci umiestnili účastníkov výskumu do komory prístroja MRI a požiadali ich čítať kapitolu z románu Jane Austenovej „Mansfield Park“, text, ktorého bol premietaný na monitore vo vnútri komory. Účastníkov požiadali robiť to dvoma spôsobmi:
– aby čítali pre svoje potešenie,
– aby tiež kriticky analyzovali text, ako sa to robí pred skúškou.
Prístroj MRI umožnil vedcom pozorovať prietok krvi v mozgu pri čítaní, a to, čo zistili, bolo prekvapujúce. Ukázalo sa, že pri prechode z čítania pre potešenie ku kritickému vnímaniu informácií, začína v ľudskom mozgu prebiehať výrazná zmena aktivity nervového a obehového charakteru. V závislosti na spôsobe čítania knihy, ľudský organizmus používa rôzne mechanizmy umožňujúce trénovať kognitívne schopnosti mozgu. Pritom každý typ neurologického zaťaženia nesie so sebou úžitok pre ľudský mozog, pretože je pre neho istým druhom cvičenia. Pri čítaní krv prúdi do tých oblastí mozgu, ktoré sa nachádzajú mimo oblastí zodpovedných za ich riadenie a prichádza do oblastí spojených so schopnosťou sústrediť sa a učiť sa.
Týmto spôsobom vedci ukázali, že pri čítaní sa aktivuje efekt „ponorenia sa“ do knihy, kedy si človek začína predstavovať seba na mieste hrdinu, to znamená, že v mozgu sa začínajú aktivizovať oblasti, ktoré nie sú v inej dobe zapojené do aktivity. Je potrebné poznamenať, že tento efekt nevzniká pri sledovaní televízie, alebo počítačovej hry. Okrem stimulácie mozgovej aktivity má čítanie dôležitú sociálnu funkciu. Čítaním autorov, ktorí veľmi dobre píšu, sa človek sám učí a zvyká si správne a jasne vyjadriť svoje myšlienky. Sociológovia sú presvedčení, že ľudia, ktorí čítajú knihy, budú vždy viesť tých, ktorí namiesto čítania dávajú prednosť sledovaniu televízie.
Sledovanie televízie v priemere nemá priaznivý účinok pre intelektuálny vývoj, preto vedci odporúčajú obmedziť sledovanie maximálne na dve hodiny denne. Odborníci tiež radia, venovať sa aspoň dve hodiny denne čítaniu dobrej literatúry. Sú presvedčení, že čítanie knihy je vždy lepšie, ako sledovanie filmu. Dôvod spočíva pravdepodobne v tom, že čítanie neobmedzuje ľudskú predstavivosť.
Okrem toho, čím viac človek číta, tým je menej podobný na iných. Spolu s hrdinami diel sa formuje jeho charakter a individualita, skutočné kritéria slušného správania a umenie správne vyhodnocovať ľudí a situáciu okolo seba. Samozrejme, kultúra človeka nezávisí na tom, koľko prečítal, ale od počtu kníh, ktoré aj pochopil. Preto sú dôležité hodiny čítania a literatúry v škole.
Treba poznamenať, že v prvom rade vedci odporúčajú čítať vedeckú fantastiku, pretože práve táto literatúra najviac stimuluje mozgovú aktivitu, rozvíja predstavivosť a myslenie.
„Ja hovorím svojím študentom, že je lepšie čítať dobrú fantastiku ako druhoradú vedeckú literatúru: je to zaujímavejšie a pravdepodobnosť chyby v prognózach je približne rovnaká. Dokonca aj tí z nás, ktorí neveria v singularitu, očakávajú neustále prúd inovácií v oblasti bio a nanotechnológií,“ hovorí profesor kozmológie a astrofyziky z Cambridge Martin Rees.
Zaujímavé, že drvivá väčšina dospelých ľudí z prieskumu, až 81 %, má príjemné spomienky na hodiny literatúry v škole. Pritom ale samotný proces čítania sa páčil iba 17 % opýtaných. Ostatní si zapamätali krásne vysvetlenie učiteľov – 14 %, zaujímavé príbehy románov – 12 %, konkrétnych autorov a diela – 11 %.
V súčasnosti si stále menej ľudí uvedomuje dôležitosť čítania literatúry a nahrádzajú ju vývoj mozgu brzdiacimi televíznymi reláciami a počítačovými hrami. Medzitým vedci z Univerzity v Sussexe preukázali, že 6 minút čítania viac ako dvakrát denne znižuje hladinu stresu a tento proces je rýchlejší, ako počúvanie hudby, alebo prechádzka. Preto čítajte knihy a učte k tomu aj deti. Nie nadarmo vedci hovoria, že ľudia sa delia na dve kategórie: na tých, ktorí čítajú knihy a na tých, ktorí počúvajú tých, ktorí čítajú knihy.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info
Projekt: Náučná a faktografická knižnica OZ Biosféra