Andrew Crosse (17. júna 1784 – 6. júla 1855) – tvorca umelého života. Bol nazývaný „mužom hromu a blesku“ a bol porovnávaný so šialenými vedcami z gotických románov. Susedia ho nenávideli, kňazi ho prekliali a kolegovia ho považovali za geniálneho. Vynálezca Andrew Cross urobil to, čo sa považovalo za možné iba pre Boha – stvoril život z neživej hmoty.
Cross nezačal zbytočne rozhadzovať rodinný majetok, ako iní bohatí dedičia, ale rozhodol sa použiť kapitál, ktorý zdedil, v mene vedy. Časť domu prestaval na laboratórium a nad strechou boli vyvedené stožiare bleskozvodov. Aby mohol skúmať atmosférickú elektrinu, Cross dal natiahnuť viac ako päť kilometrov drôtu po stĺpoch. Susedia sa snažili nepribližovať k jeho domu. Záblesky svetla a podivné zvuky ich nútili myslieť si, že v panstve žije nečistá sila.
Medzi experimentmi Crossa boli experimenty pestovania kryštálov pod vplyvom elektrického prúdu. Bol schopný získať kryštály rôznych minerálov v krátkom čase, alebo naopak, čistiť vodu od nečistôt prúdom. Vedci, ktorí navštívili kolegu, boli ohromení rozsahom jeho výskumu.
V roku 1837 začal Andrew Cross novú sériu experimentov s pestovaním kryštálov. Jeden experiment zahŕňal prechod prúdu cez elektricky vodivý minerálny oxid železitý zo svahu Vezuvu. Ako impregnačný roztok Cross použil zmes kyseliny chlorovodíkovej, kremíka a uhličitanu draselného.
„14. deň od začiatku experimentu som cez šošovku pozoroval niekoľko malých belavých výčnelkov alebo výrastkov, ktoré sa nachádzajú približne v strede naelektrizovaného kameňa, – napísal vedec. – Na 18. deň sa výstupky zväčšili a uvoľnili sedem alebo osem nití dlhších ako oni samé. 26. deň sa z výčnelkov vytvoril symetrický hmyz, ktorý stál vzpriamene na niekoľkých štetinách. Dovtedy som si myslel, že sú to rodiace sa kryštále. 28. deň malé stvorenia začali hýbať nohami. Po niekoľkých dňoch sa oddelili od kameňa a začali sa plaziť.
Počas niekoľkých týždňov sa na kameni objavilo asi sto živých tvorov. Preskúmal som ich pod mikroskopom a všimol som si, že tí malí mali šesť nôh a tí veľký po osem. Tento hmyz jednoznačne patrí do rodu Acari (roztoče), ale ešte neviem, či je tento druh známy alebo nie.“
Zoológovia, ktorí rozhodli, že „elektrické zvieratá“ nepatria k známym druhom kliešťov, navrhli ich nazvať Acari Cross – Kliešte Crossa. Ďalší zoológovia uviedli, že vedec rozmnožil bežné domáce kliešte v banke, pretože sa ukázalo, že roztok je nesterilný. Preto Cross uskutočnil kontrolné experimenty so všetkými bezpečnostnými opatreniami. Použil utesnenú sterilnú banku a roztok destilovanej vody a drôty vedúce do nej boli kalcinované a prechádzali cez nádobu s ortuťou. Minerály prechádzajúce prúdom sa varili a upravovali kyselinou. Nakoniec vykonal niekoľko pokusov s pestovaním roztočov v rovnakom roztoku bez minerálov. V týchto prípadoch sa roztoče rodili na okraji kvapaliny.
Raz sa roztoče objavili na spodnej strane kremeňa, ponoreného päť centimetrov do roztoku kyseliny a fluoridu kremičitého. Aby sa dosiahol výsledok, Cross púšťal cez roztok elektrický prúd viac ako rok.
„Dôkladne som študoval vývoj hmyzu, – napísal. – Najprv sa na povrchu nabitého tela objaví veľmi malá, belavá hemisféra, niekedy na pozitívne nabitom, niekedy na negatívne nabitom konci tela, niekedy medzi nimi alebo kdekoľvek inde. Po niekoľkých dňoch sa táto škvrna zväčšuje a rastie na výšku. Pod slabým zväčšovacím sklom sa objavujú belavé vlnité vlákna, ktoré sú ľahko viditeľné. Potom sa začína prvý prejav života zvierat. Ak sa niečo priblíži k vláknam, okamžite sa stiahnu, ale po odstránení objektu sa znova rozťahujú. Po niekoľkých dňoch sa tieto vlákna stanú labkami, štetinami a vytvára sa symetrický roztoč. Oddeľuje sa od miesta narodenia a ak pochádza z roztoku, stúpa nahor po elektrickom vodiči. Ak sa kliešte vložia späť do roztoku, hmyz sa okamžite utopí.“
Vedec sa ubezpečil, že nie je možné, aby sa domáce kliešte dostali do banky. Vedec poslal list s opisom experimentov časopisu „Práce Londýnskej spoločnosti pre štúdium elektriny“. Bol uverejnený v roku 1837 a samotársky vedec sa okamžite stal stredobodom pozornosti.
Crossove experimenty úspešne opakoval Henry Wick zo Sandwich. Wick prijal ešte viac bezpečnostných opatrení, aby zabezpečil, že pred začiatkom experimentu sa tam nenachádza život. Vedec kalcinoval banku, namiesto atmosferického vzduchu použil destilovanú vodu a chemicky získaný kyslík a sterilizoval zložky roztoku plameňom a varom. Po roku a pol elektrického spracovania kvapaliny sa objavili kliešte. Wick dĺžku experimentu vysvetlil tým, že jeho batérie sú v porovnaní so súčasným zdrojom Crossa veľmi slabé. Wick zistil, že počet hmyzu závisí od množstva uhlíka v roztoku. Iní vedci sa pokúsili urobiť to isté, ale možno nemali toľko trpezlivosti …
Andrew Cross zomrel 6. júla 1855 v tej istej miestnosti, v ktorej sa narodil. Spolu s ním záhada tajomstva pôvodu života z anorganických materiálov zmizla do zabudnutia. Možno sa mu podarilo náhodou naraziť na formuláciu „prvotnej polievky“, o ktorej hovoria zástancovia nezávislého pôvodu života na Zemi. A možno týmto spôsobom vznikali a vznikajú na našej planéte, aj inde vo vesmíre prvé živé organizmy, veď elektrickej energie je v atmosfére dostatok…
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info