Denník The Guardian publikoval výskum Dr. Christiana Pachera-Deutscha z Univerzity v Grazi (Rakúsko).
Vedec dokázal, že mikroplasty sa teraz nachádzajú v krvi, pľúcach a dokonca aj v mozgu väčšiny ľudí. Navyše, mozog obsahuje až päť gramov – celú čajovú lyžičku! Veľké dávky mikroplastov sa našli najmä v mozgu pacientov s demenciou, ako aj v arteriálnych plakoch u ľudí so srdcovými chorobami. Tí, ktorí mali v cievach plastové častice, mali päťkrát vyššiu pravdepodobnosť, že do troch rokov utrpia mozgovú príhodu, infarkt alebo zomrú.
Mikroplasty sa nachádzajú takmer vo všetkých skúmaných tkanivách a nedávne štúdie ukazujú, že teraz hromadíme oveľa viac plastov ako pred 20 rokmi, povedal pre The Guardian Dr. Jamie Ross, neurobiológ z University of Rhode Island v USA.
Ruskí vedci tiež uznali problém s mikroplastmi. Michail Ščelkanov, riaditeľ Výskumného ústavu epidemiológie a mikrobiológie a doktor biologických vied, uviedol, že táto nebezpečná látka sa nachádza v kozmetických krémoch. Napríklad v údajne prírodných telových peelingoch. Ide o takzvaný primárny zdroj mikroplastov. Existujú však aj sekundárne zdroje. Julia Franková, biologička z Tomskej štátnej univerzity, obhájila prvú doktorskú dizertačnú prácu v krajine, v ktorej vedecky dokázala, že aj tie najčistejšie rieky v krajine – Ob a Jenisej, ktoré sú mimochodom domovom mnohých druhov komerčných rýb – sú kontaminované mikroplastmi.
Odkiaľ sa vzali mikroplasty v sibírskych riekach? Je to jednoduché a zároveň desivé. Ľudia chodia na pikniky alebo ryby a nechávajú po sebe doslova tony plastového odpadu – fľaše, jednorazový riad, plastové tašky. A akonáhle sa rieka rozvodní, toto všetko skončí vo vode. V dôsledku toho voda – univerzálne rozpúšťadlo – zmýva nečistoty a mikroplasty sa objavujú všade: na hladine vody, v sedimentoch na dne a v tkanivách rýb, ktoré prepúšťajú vodu cez žiabre. Vedci predpokladajú, že rieky Volga, Oka a Moskva obsahujú ešte viac mikroplastov, pretože hustota obyvateľstva pozdĺž týchto riek je vyššia, čo znamená, že sú viac znečistené.
Z týchto riek sa mikroplasty dostávajú do vodných zdrojov, odtiaľ do vodných zdrojov a do nášho tela. „Plastové“ ryby končia aj v našich žalúdkoch.
Mikroplasty sa do ľudského tela dostávajú prostredníctvom potravinového reťazca – cez gastrointestinálny trakt. „Veď jeme kontaminované potraviny a pijeme vodu kontaminovanú mikroplastmi,“ vysvetľuje Michail Ščelkanov.
Jurij Gončar, generálny riaditeľ Hlavného kontrolného a testovacieho centra pre pitnú vodu, vysvetľuje: nie, je to všetko pravda. Spolu s vedcami z biologickej fakulty Moskovskej štátnej univerzity sme testovali vodu z jazera Bajkal v rôznych hĺbkach. A mikroplasty boli všade,“ povedal expert.
Podľa Jurija Gončara je najdesivejšie, že v súčasnosti neexistujú žiadne vládne nariadenia týkajúce sa obsahu plastov vo vode, vrátane pitnej vody.
Nevieme, aké koncentrácie sú bezpečné a aké nie. Nevieme, ktoré častice mikroplastov sú relatívne neškodné a ktoré spôsobujú nevyliečiteľné choroby. V Rusku sa v súčasnosti nevykonáva žiadny výskum na túto tému a je určite potrebný,“ myslí si expert.
Faktom je, že napríklad pitná voda a plast už dlho „žijú“ vedľa seba. Vodu kupujeme v plastových fľašiach a pijeme ju. A zatiaľ čo voda kupovaná v obchode je balená v jednorazových nádobách, 19-litrové… fľaše sú opakovane použiteľné. A neexistujú žiadne predpisy o tom, ako dlho sa môžu používať, sťažuje sa Jurij Gončar. Dodávatelia vody sa samozrejme snažia šetriť peniaze a používať veľké fľaše čo najdlhšie. A čím je plast starší, tým je vyššia pravdepodobnosť, že sa častice dostanú do vody. Nie nadarmo sa plastové fľaše „z obchodu“ považujú za jednorazové.
Vo vzduchu a živých organizmoch sa nachádza množstvo mikroplastov. Vedci z Tomskej štátnej univerzity vykonali zaujímavú štúdiu. V rokoch 2021 až 2023 skúmali obsah mikroplastov v sibírskych komároch. Ministerstvo školstva a vedy zverejnilo alarmujúce údaje zo štúdie.
Podľa vedcov v komároch „prevládali čierne častice menšie ako 0,5 mm, ktoré vznikajú opotrebovaním pneumatík a vozoviek a sú hlavnou príčinou znečistenia mikroplastmi v mestských a prírodných ekosystémoch.“ Ďalej sa čierne plastové vlákna tvoria z textílií a odpadových vôd.
Vedci sú hlboko znepokojení. Ministerstvo školstva a vedy cituje jednu z autoriek štúdie, Anastasiu Simakovovú, ktorá povedala, že mikroplasty, najmä tie s prísadami, sú pre ľudí nebezpečné. Michail Ščelkanov citoval výsledky špecializovaných štúdií, ktoré ukazujú, že mikroplasty sú prítomné prakticky vo všetkých potravinách a nápojoch vrátane zeleniny, rýb, morských plodov, kuchynskej soli, cukru, medu, mlieka a vysoko spracovaných nápojov, ako je kvas, víno a pivo. Aj čajové vrecúška sú nebezpečné.
Je však možné sa aspoň čiastočne chrániť pred mikroplastmi.
Vzdajte sa plastového riadu a nahraďte ho skleneným alebo kovovým. Neohrievajte plastové nádoby v mikrovlnnej rúre, radí Jurij Gončar. Taktiež nepoužívajte opakovane plastové fľaše. Namiesto vody z plastov pite bežnú filtrovanú vodu z vodovodu.
Nepite čaj z plastových pohárov a nenechávajte plastové fľaše na vodu stáť na slnku. Plast a vysoké teploty sú veľmi zlou kombináciou; pri zahrievaní sa jeho častice vylúhujú do vody, vysvetlil Gončar. Odborník tiež neodporúča kupovať alkohol v plastových nádobách, najmä silný alkohol. Pri interakcii etanolu a plastu dochádza k difúzii – chemikálie z plastu prenikajú do tekutiny. Patria sem styrén a dioxíny. Styrén je karcinogén. Okrem rakoviny môže spôsobiť poškodenie nervového systému, bolesti hlavy, únavu a depresiu. Dioxíny sa zase hromadia v tele a môžu narušiť imunitný a endokrinný systém.
Odborníci tiež neodporúčajú krájať jedlo na plastovej doske a piť čaj z vrecúšok. Ak chcete čaj, uvarte si sypaný čaj. Problém je v tom, že aj keď je čajové vrecúško vyrobené z papiera, používa lepidlo s pridaným plastom.
Je dôležité starostlivo preskúmať zloženie kozmetiky, ktorú používate. Nanoplasty a mikroplasty sa skrývajú za názvami ako polyetylén, polypropylén, polyuretán alebo akryláty. Aby ste sa vyhli vdýchnutiu mikroplastov vonku, vyhýbajte sa rušným uliciam, kde autá odierajú pneumatiky o chodník a uvoľňujú mikročastice do ovzdušia.
No a čo? Mikroplasty sú všade. Nachádzajú sa vo vode, vzduchu, potravinách a v každom z nás. Podľa štúdie rakúskych vedcov sú mikroplasty nebezpečné. Tí, ktorí majú v cievach plastové častice, mali päťkrát vyššiu pravdepodobnosť, že do troch rokov utrpia mozgovú príhodu, infarkt alebo zomrú.
V našej krajine neexistujú žiadne vládou schválené normy pre bezpečné hladiny mikroplastov vo vode, potravinách a vzduchu. Takéto normy sú potrebné, pretože žijeme v „plastovom“ svete.
Mikroplastom sa nedá vyhnúť, ale môžete znížiť ich množstvo vo svojom živote. Snažte sa napríklad vyhýbať aj používaniu plastových príborov a venujte pozornosť zloženiu kozmetiky..
Prreložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info