Termenvox (tiež Theremin, thereminvox, termenvox, aetherophon, etherophon) – je jeden z prvých elektronických hudobných nástrojov, ktorý šťastnou náhodou v roku 1920 vynašiel Lev Termen. V tom čase sa vedci pri uvažovaní o hudbe a hudobných nástrojoch budúcnosti snažili vytvoriť jedinečné zariadenia, ktoré by svojimi vlastnosťami prekonali tradičné hudobné nástroje. Termenvox sa stal jedným z ikonických zariadení, ktoré niesli na svojich pleciach bohatú históriu v priebehu storočia a zároveň si zachovali svoj význam dodnes.
Už pri prvom pohľade na termenvox aj na toho, kto hrá, má človek dojem, že pred očami poslucháča sa odohráva akési kúzlo. A to nie je prekvapujúce, pretože pri hre na termenvox nie je potrebný žiadny fyzický dotyk na nástroj. Vplyv na nástroj nastáva pohybmi ruky v elektromagnetickom poli v určitej vzdialenosti od termenvoxu. Tieto pohyby trochu pripomínajú pohyby dirigenta pred orchestrom.
Elektromagnetické pole vytvárajú dva vysokofrekvenčné generátory, ktoré sú zabudované v nástroji. Jeden z generátorov má konštantnú frekvenciu, druhý – premennú. Oscilátor s premenlivou frekvenciou má anténu, ktorá reaguje na zmeny vzdialenosti medzi rukou hráča a nástrojom a mení frekvenciu oscilátora. Výsledkom je, že druhá frekvencia je odčítaná od jednej – a našim ušiam sa objavujú nádherné zvuky termenvoxu.
Nástroj sa objavil takmer náhodou – pri štúdiu tej oblasti vedy, ktorá nemá nič spoločné so zvukom a hudbou. Lev Termen v tých rokoch pracoval v Petrohrade na Ústave fyziky a technológie. Zaoberal sa vývojom metód merania dielektrickej konštanty plynov pri rôznych teplotách a tlakoch. Zároveň Termen pri pokuse o zvýšenie citlivosti svojho meracieho zariadenia náhodou zistil, že keď rozdiel medzi frekvenciami dvoch generátorov spadne do zvukového rozsahu, pozorovateľ môže počuť nezvyčajné zvuky.
Ukázalo sa, že nástroj je veľmi citlivý a reagoval na najmenšie výkyvy magnetického poľa. Inšpirovaný svojim objavom, Termen navrhol malý hudobný nástroj a pomenoval ho „Eteron“ („éter“). Ale komunita vedcov, ktorým Termen predstavil svoj nástroj, ho nazvala na počesť vynálezcu – „termenvox“ (vox – „hlas“ v latinčine).
Čoskoro bol termenvox predstavený v Kremli. Mimochodom, aj vodca svetového proletariátu V.I. Lenin si vyskúšal termenvox. Krátko nato si teremenvox získal celosvetovú slávu. Samotný Termen vystupoval so svojím nástrojom v Londýne, New Yorku, Paríži a mnohých ďalších mestách a krajinách, kde našiel rovnako zmýšľajúcich ľudí a budúcich študentov. V USA Termen založil veľké hudobné štúdio, ktoré výrazne prispelo k popularizácii teremenvoxu.
Sovietska kinematografia začala používať teremenvox v štyridsiatych rokoch minulého storočia. Konstantin Kovalskij hral na termenvoxe pre sovietske filmy. Hollywood tiež nezostal bokom – Hitchcock predstavil módu teremenvoxu, keď v roku 1945 prvýkrát použil soundtrack s týmto nezvyčajným nástrojom pre svoj film Spellbound. Mimochodom, za tento soundtrack získal film Oscara.
Od tohto momentu sa zvuk teremenvoxu začal divákovi spájať s niečím nadpozemským, tajomným a vesmírnym. Tieto asociácie úspešne využili tvorcovia filmov Deň, keď sa zastavila Zem a Prišla z vesmíru. Tu sa nástroj zhostil svojej úlohy rovnako dobre – navodiť tomuto nástroju pochmúrnu či nadpozemskú atmosféru nebolo ťažké.
Pôvodne bol theremin umiestnený samotným Levom Thereminom ako nástroj na vykonávanie klasickej hudby. Ale s rozvojom hudobnej kultúry ju bolo možné počuť takmer vo všetkých žánroch a štýloch. V roku 1947 vydal Harry Ravel svoj album „Music of the Moon“, kde za sprievodu jazzového orchestra Samuel Hoffman pomocou teremenvoxu ponoril poslucháča do hlbín vesmíru, ktorý sa v tom čase zdal tak vzdialený. V budúcnosti si Neil Armstrong vzal túto hudbu so sebou na let na Mesiac. Tento úžasný nástroj nešetrili ani známi Led Zeppelin – s jeho pomocou vytvorili svojim skladbám neopakovateľnú atmosféru.
Teremenvox a ďalšie nástroje na ňom založené dobre zapadajú do mnohých oblastí hudby. Zvuky, ktoré sa pri správnej zručnosti dali z neho vydolovať, sa využívali na vytváranie rôznych efektov à la „anjelský spev“, spev vtákov alebo dokonca ohromujúci hukot motora.
Určitým vrcholom popularity tohto nástroja bola udalosť, ktorá nastala v roku 2001. Neutíchajúci smäd ľudstva po zoznámení sa so svojimi druhmi (alebo možno vôbec nie podobnými) životnými formami, ktorý už pomerne dlho neutícha, prinútil vedcov poslať správu vzdialeným hviezdam pomocou výkonného rádioteleskopu umiestneného v blízkosti mesta Evpatoria na Kryme.
Jedna z častí posolstva obsahovala hudbu, ktorá je podľa vedcov schopná sprostredkovať emocionálnu zložku ľudského života. A táto hudba bola vykonaná pomocou toho istého teremenvoxu! Fragment z Vivaldiho Ročné obdobia, Rachmaninovov Vocalise, romance E. Šašina „Vychádzam na cestu“ na slová Lermontova a ďalšie skladby išly na výlet.
Dodnes sa na teremenvox nezabudlo. Naďalej ju popularizuje Peter Teremen, pravnuk Leva Teremena. Je tiež vedúcim Termenovej školy v Rusku a jedným z popredných interpretov teremenvoxu na svete.
Termenvox, ktorý má taký pôsobivý životopis, určite svojím zvukom priniesol do našich životov nejaké tajomno, hoci si to mnohí ľudia ani neuvedomujú. Skúste si vychutnať jeho výnimočný zvuk…
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info