Na Sibíri sa našli unikátne zobrazenia drakov na oberegoch – amuletoch.
„Obyčajne sa podoba draka spája výlučne s Čínou, ako sa však ukázalo, v 1. tisícročí pred Kristom sa na území južnej Sibíri vytvoril originálny pohľad na tohto mýtického tvora nesúvisiaceho s čínskou tradíciou.“ Doktor historických vied Andrej Pavlovič Borodovsky skúmal obrazy draka na sponách opasku Ijusského pokladu a stanovil pôvod tohto obrazu na území južnej Sibíri v ranom železnom období.
„V Číne počas sledovaného obdobia – éry Chan – stále ešte neexistuje žiadny ustálený obraz draka, ktorý sa neskôr stane jedným z hlavných symbolov čínskej identity,“ poznamenal vedec. „Zároveň na Sibíri máme vytvorenú kompozíciu obrazov tohto draka v charakteristickej hadej póze.“
Vyobrazenia sú umiestnené na kovových prackách opaskov, ktoré sú charakteristickým znakom pokladov južnej Sibíri na prelome epochy Kosogolského, Znamenského. Práve v Ijusskom poklade, ktorý sa našiel v 70. rokoch 20. storočia na severe Chakasie je však najviac takýchto spôn. Drak je na predmetoch juhosibírskych pokladov zobrazený v pohybe, akoby sa krútil do špirály – na rozdiel od tradičného typu čínskeho draka, ktorý sa pohybuje cik-cak.
Figúra draka na prackách opasku plnila úlohu talizmanu a mala svojho majiteľa chrániť pred nebezpečenstvom. Spony nachádzajúce sa v rôznych pokladoch zároveň nie sú totožné – líšia sa veľkosťou a detailmi obrazu. Pravdepodobne sa takéto predmety vyrábali sériovo, boli odlievané z rôznych foriem a vytvorené podľa toho istého kánonu.
„Hoci územie južnej Sibíri na konci 1. tisícročia pred n. l. prešlo veľmi silným čínskym vplyvom, plakety s vyobrazením ijusského draka sú s najväčšou pravdepodobnosťou miestneho pôvodného dizajnu – teda nejde o nejakú kópiu. Toto je nezávislý vývoj obrazu,“ zdôraznil Andrej Borodovsky. „Postava draka je akýmsi znakom, ktorý nám umožňuje povedať, že Sibír ako kultúrne územie mala vždy súbor zvláštnych, špecifických čŕt.“
Podľa archeológa Vitalija Laričeva možno význam draka vysvetliť aj prostredníctvom starovekých zobrazení v oblasti kalendára a astronomickej symboliky. Takže v čínskom slovníku „Show Wen“ (200 n.l.) čítame: „Drak letí do neba v deň jarnej rovnodennosti; v deň jesennej rovnodennosti sa ponorí do priepasti a zakryje sa bahnom.“ Keďže Ijusský poklad sa nachádza v blízkosti miest možných paleoastronomických pozorovaní a spony s drakom sú umiestnené v zemi, je možný aj takýto výklad.
Podľa Andreja Borodovského sa na území južnej Sibíri vytvoril určitý kánon obrazu draka, ktorý existoval od konca 1. tisícročia pred Kristom až do II. storočia n. l. Potom zmizol a už sa nikdy nereprodukoval, neskôr sa vytvorili iba kópie z čínskej tradície.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info