Ľudstvo vie o fatamorgáne už od staroveku. Podivné fatamorgány sa prvýkrát spomínajú v starovekých egyptských prameňoch.
Chrono-fata-morgána (Chronophata-morgana), je optická ilúzia, cez ktorú môžete vidieť udalosti, ktoré sa odohrali v dávnej minulosti. Napríklad ľudia hlásili, že vidia námornú bitku zo vzdialenej éry tak jasne ako scénu z filmu. Ozval sa dokonca zvuk mečov a brnení. Iní videli obrázky ľudových nepokojov, stredovekých korunovácií, náboženských procesií atď. Svedkovia takýchto javov sa samozrejme snažili zachytiť, čo sa deje, ale technika sa ukázala ako bezmocná.
Chronophata-morgana by sa mala odlíšiť od obyčajnej fatamorgány. To znamená, že nejde len o atmosférický jav, ktorý nám umožňuje pomocou optických odrazov vidieť objekty, ktoré sú extrémne vzdialené. Hovoríme o skutočných udalostiach minulosti, ktoré sa zatiaľ pre vedu nepochopiteľným spôsobom objavujú pred pohľadom tých, ktorí teraz žijú.
Hypotézy vedcov a pocity očitých svedkov
Niektorí vedci, ktorí študujú tento fenomén, veria, že chronophata-morgany sú akýmsi časovým tunelom a že môžu mať veľký vedecký potenciál. Fakty sa nepotvrdili, no v zahraničnej tlači boli publikované príbehy o prípadoch, keď sa ľudia dostali do vnútra chronophata-morgany. Neskôr svoj stav opísali ako vnútorné vyčerpanie a depresiu. Je možné, že v týchto zónach je mimoriadne silné geomagnetické žiarenie, ktoré ovplyvňuje psychiku človeka.
V roku 1934 sa budúci maršál britských kráľovských ozbrojených síl Victor Goddard ocitol počas nasledujúceho letu vo svojom bojovom lietadle v ťažkej situácii. Stratil orientáciu a bol nútený dlho blúdiť a hľadať aspoň nejakú orientačnú stopu. Zrazu pilot zbadal pod ním dobre známe, dávno opustené letisko Drem. Jeho pohľad bol však nezvyčajný: namiesto poľa zarasteného trávou a niekoľkých zrútených hangárov uvidel Goddard úplne novú dráhu, postavy mechanikov v blízkosti zvláštnych žltých lietadiel… Budúci veliteľ nakoniec využil tento orientačný bod a bezpečne doletel na svoju základňu. Ale obraz, ktorý videl, dlho zostal pre neho záhadou. Až o štyri roky neskôr si Goddard uvedomil, že v ten deň videl chronophata-morganu – obraz z budúcnosti: veď až v roku 1938 bolo zničené letisko Drem zmodernizované kvôli hrozbe vojny, bola postavená nová betónová dráha. postavili a otvorili tam pilotnú školu, ktorá všetky cvičné lietadlá natrela žltou farbou.
V roku 1995 vzlietol americký pilot zo základne na severe Floridy. Čoskoro sa pod krídlom jeho lietadla objavila nejaká prastará krajina a pilot zhora sledoval… hon primitívnych ľudí na mamuty!
A jeho kolega, Angličan Gregory Stone, v roku 1986, keď vykonával ďalšiu leteckú misiu, zrazu zistil, že je … nad Starovekým Egyptom. Dole videl množstvo ľudí a rozostavanú pyramídu.
Súdiac podľa zozbieraných informácií, letci sa častejšie ako iní stávajú svedkami tohto javu. Takéto prekvapenia prírody sú však k dispozícii nielen dobyvateľom oblohy, ale aj bežným smrteľníkom.
Tu je príbeh publicistky novín z Michiganu Laury Jean Danielsovej. Keď sa neskoro večer vracala z práce, hľadela na veľký mesiac, a keď obrátila pohľad na ulicu, nespoznala ju. Oblasť sa stala úplne neznámou. Namiesto asfaltu bola cesta pokrytá dlažobnými kockami. Niekde zmizli domy a bolo vidieť len chatrč pod slamenou strechou. Neďaleko domu Laura uvidela muža a ženu – ich oblečenie bolo veľmi staromódne. Pes zaštekal. Pribehla k okoloidúcim… a zrazu sa triasla od strachu. Laura presunula pohľad iným smerom – a v tom istom momente sa ocitla v známom okolí, stála na asfalte a na ulici svietili elektrické lampy.
Koncom augusta 1990 dvaja rybári, obyvatelia Rostovského regiónu, Vitalij Pečerej a Sergej Soborev, išli k jazeru pri dedine Olginskaja. Zrazu chlapi zbadali podozrivé pohyby v hustom tŕstí na opačnom brehu zálivu a išli skontrolovať, čo sa tam deje. Aké bolo ich prekvapenie, keď dosiahli tieto húštiny a rozhliadli sa okolo seba a uvideli… samých seba, ako sedia na tom istom mieste a obzerajú sa okolo seba! Rybári tak pozorovali udalosti minulosti aj budúcnosti, spojené priamo so sebou samými.
Jednu z hypotéz javu Chronophata-morgana vyjadril známy spisovateľ sci-fi Ivan Efremov. Vo svojom príbehu „Tieň minulosti“ opísal udalosti spojené s týmto javom. Paleontológovia pri vykopávkach na mieste masovej smrti dinosaurov objavili vertikálnu vrstvu fosílnej živice so zrkadlovým povrchom – druh svetlocitlivej platne vytvorenej prírodou, na ktorej bol náhodne zachytený „portrét“ fosílneho plaza. Vďaka tomu paleontológovia videli Chronophata-morganu – „fotku“ obrovského tyranosaura rexa na pozadí prehistorickej vegetácie …
Toto je možno najmateriálnejšie vysvetlenie tohto fenoménu. Aj keď v skutočnosti ešte nebolo možné nájsť takéto „fotoaparáty“ vytvorené prírodou, ale z hľadiska klasickej fyziky je Efremova verzia pravdepodobná. Iná vec je, že v mnohých prípadoch Chronophata-morgany pozorované ľuďmi nezapadajú do rámca elementárneho fyzikálneho vysvetlenia tohto javu.
Zamestnanec NASA Richard Larson zozbieral 287 svedectiev pilotov, ktorí sa vďaka Chronophata-morganam nečakane prepadli do minulosti. Nie je dôvod spochybňovať absolútne všetky svedectvá tohto druhu. Piloti môžu dobre vidieť obrázky minulosti, keď ich vedomie z nejakého dôvodu „zamrzne“ v dôsledku preťaženia alebo nedostatku kyslíka počas letu. Veľmi dobre sa môže stať, že udalosti, ktoré zrazu spozorovali pod krídlom svojho lietadla, sa v skutočnosti kedysi odohrali na tom istom mieste.
Jedna z najbežnejších teórií medzi tými, ktorí študujú tento jav, spája výskyt Chronophata-morgan s takzvanou pamäťou poľa. Zástancovia tejto teórie tvrdia, že všetky udalosti, ktoré sa kedy na planéte odohrali, boli „zaznamenané“ a zanechali svoju stopu v noosfére – sfére interakcie medzi spoločnosťou a prírodou, o ktorej existencii kedysi hovoril známy vedec akademik Vernadskij. Niekedy sa používa aj pojem energeticko-informačné pole, na ktoré sa údajne niektorí z nás dokážu proti svojej vôli napojiť a prečítať si informácie. Hovoríme o ľuďoch, ktorí majú od prírody nejaký druh vnímania a majú schopnosť čítať túto „vtlačenú realitu“.
Energia tu pravdepodobne zohráva veľmi dôležitú úlohu. Udalosti, ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou neskôr stanú „obrazom“ Chronophata-morgan, sú zvyčajne spojené so silnými emocionálnymi výbuchmi ich účastníkov: môže to byť strach, radosť, zúrivosť… Nie je náhoda, že medzi prípadmi týchto javov z minulosti zaznamenaných bádateľmi sa značné množstvo zápletiek spája s vojenskými udalosťami – bojmi, bitkami… Treba si tiež uvedomiť, že na „premietanie“ Chronophata-morgan sú potrebné určité podmienky. Napríklad veľmi dôležitá je zrejme zvýšená úroveň vlhkosti v atmosfére, ako aj prítomnosť aktívnych vzduchových alebo vodných vírov. Takéto dočasné ilúzie často vznikajú, keď sa blíži silný dažďový front, v hmle… Bolo pozorované, že obľúbenými miestami týchto javov sú strmo zakrivené brehy vodných plôch, hornatý terén.
Okrem toho, niekedy to vyžaduje náhly impulz, aby ste videli obrázok z minulosti. Tu je prípad, ktorý sa stal na vzdialenom predmestí Moskvy. Alexej Maslov a jeho malá dcérka Dáša sa vybrali na huby a v lese narazili na muníciu z čias vojny. Maslov mal skúsenosti s manipuláciou s takýmito výbušnými predmetmi – vytiahol rozbušku, čím zneškodnil muníciu. Keď čakali na vlak na opustenom nástupišti, Alexej si zrazu spomenul na chlapčenské žarty z vojenského detstva: vzal kus tehly a trafil vytiahnutú rozbušku. Muž však nepocítil ani určitý zvuk, ani závan vzduchu. Ale zrazu sa uvidel v nejakom inom svete. Všade naokolo bolo nepriechodné blato, bolo vidieť pozostatky zhorených budov, niekde ďaleko dunela kanonáda… Bolo to to isté miesto, ale počas vojny! V priebehu niekoľkých sekúnd sa Maslov opäť ocitol v rovnakom prostredí. Je zaujímavé, že dievča v tých chvíľach videlo rovnaký vojnový obraz …
Existuje mnoho priaznivcov teórie „prepadu v čase“, podľa ktorej je výskyt Chronophata-morgan výsledkom skutočnosti, že osoba, ktorá ju pozoruje, prepadla do „časovej medzery“. Sú dôkazy o prípadoch, keď sa lietadlá, lode, vlaky spolu s posádkami, vodičmi a cestujúcimi dostali do „časovej medzery“… Napríklad 12. júla 1983 nákladná loď Milena náhle zmizla v Indickom oceáne a bola objavená až po dosť dlhom čase. Členovia posádky uviedli, že loď sa dostala do silnej búrky a potom sa ju pokúsila zajať „praveká“ drevená plachetnica s pirátmi na palube… Až streľba z guľometu Thompson útočníkov prinútila ustúpiť. Kuriózne je, že súdiac podľa príbehov posádky Mileny, jeden z pirátov bol počas boja zabitý, no jeho mŕtvola akosi záhadne zmizla z lodného chladiaceho boxu, kde bol umiestnený… Keď sa radistovi podarilo spojiť sa s prístavom odchodu – Bombajom, aby oznámil čo sa stalo, to čo počul, ohromilo členov posádky lode. Ukázalo sa, že nebol júl, ale koniec októbra, Milena sa hľadala dlhé týždne, no nepodarilo sa ju nájsť… Ukázalo sa, že aj táto loď sa zázračne dostala do „časovej medzery“ a loď strávila niekoľko mesiacov v dávnej minulosti. Všetkým na palube sa však zdalo, že uplynula len menej ako hodina …
Existujú správy, že ten alebo onen človek nebol v minulosti, ale v budúcnosti. Napríklad anglická monografia o teórii komunikácie spomína paradoxnú epizódu zaznamenanú v jednom z kláštorných análov. Istý mních išiel do susedného kláštora cez hlbokú roklinu. Vo chvíli, keď prekročil dno rokliny, všetko okolo neho sa zmenilo. Pod nohami uvidel dva železné trámy, pozdĺž ktorých sa priamo na neho rútila kovová príšera zahalená v dyme. Mních od strachu stratil vedomie, a keď sa spamätal, videnie už zmizlo… Až o mnoho rokov neskôr bola na dne tejto rokliny položená železničná trať a spustili sa prvé parné lokomotívy.
A tu je to, čo je zaznamenané v starej kronike škótskeho hradu. Kňaza sem zavolali, aby vyspovedal umierajúceho pána. Kňaz, ktorý prechádzal cez kozubovú miestnosť v sprievode sluhu, zrazu uvidel ryšavú ženu vo veľmi odhaľujúcom rúchu, ako sa pozorne pozerá na plochu sklenenej skrinky, po ktorej sa pohybovali postavy ľudí. Cudzinka sa ani nepozrela na okoloidúceho kňaza a sluhu, akoby tam neboli. Oveľa neskôr, už v roku 1979, nový majiteľ zámku prvýkrát inštaloval v krbovej miestnosti televízor. A jeho žena bola ryšavá… Pravdepodobne to bola ona, koho videl kňaz.
Existuje aj popis prípadu, ktorý súvisí s obdobím Druhej svetovej vojny. V zime 1942 dostalo šesť partizánov za úlohu zajať nemeckého dôstojníka s dokumentmi, a preto na Minskej ceste pripravili prepadnutie. Tma sa rýchlo prehĺbila, no zrazu sa z nejakého dôvodu rozjasnila. Partizáni videli, že nad cestou sa vytvoril nepochopiteľný svetelný tunel a úplne nehlučne sa z neho vyvalili autá nevšedného vzhľadu – nízke, s veľkými oknami… Potom sa objavil autobus, tiež nezvyčajný – skôr ako presklená skrinka. A za ním sa prirútilo biele auto s nápisom „sanitka“ … Tento zvláštny jav pokračoval 3 – 4 minúty. Jeden z očitých svedkov, A. Korotkevič, neskôr povedal, že o 30 rokov neskôr, keď sa na cestách objavili autobusy Ikarus a dvadsiate štvrté dodávky Volgy vybavené na prepravu pacientov, spoznal ich ako ten autobus a tú sanitku, ktorú videl v roku 1942. Mimochodom, partizáni sa vtedy nacistického dôstojníka nedočkali. Ale možno to bolo intenzívne očakávanie (špeciálny psycho-emocionálny stav spojený s ohrozením života), ktoré prispelo k tomu, že sa pred ich očami objavil obraz budúcnosti…
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info