Dnes naša planéta neprežíva najlepšie časy. Jej povrch sa zapĺňa odpadom, teplota vzduchu neustále stúpa, topia sa ľadovce a úroveň svetového oceánu sa zvyšuje. Preto by mal každý z nás začať zaobchádzať s prírodou opatrnejšie. Najdôležitejšie však je vzdelávať mladšiu generáciu, ako starostlivo zaobchádzať s prírodou.
Podľa vedcov je preto dôležité posilniť „spojenie detí s prírodou“ a umožniť im často, ako je to možné, pešie túry s prenocovaním v prírode, rybolov a iné outdoorové aktivity. Zároveň je dôležité, aby deti mali možnosť byť aj osamote s prírodou. Dohľad dospelých je určite potrebný, ale zbytočné zasahovanie do tejto záležitosti nie je potrebné. Všetky tieto závery boli publikované v štúdii vedcov z amerického štátu Severná Karolína.
Budúcnosť planéty Zem
Výsledky vedeckej práce boli uverejnené vo vedeckej publikácii Science Alert. V rámci toho vedci zisťovali u 1 285 detí v Severnej Karolíne vo veku 9 až 12 rokov, ako často sú deti v prírode, čo tam robia a čo si myslia o stave životného prostredia všeobecne. Podľa jedného z autorov vedeckej práce Kathryn Stevenson majú deti, ktoré sú často v prírode, vždy čo robiť. Rybolov, hľadanie minerálov, zber jedlých bobúľ a húb – to všetko sa týka aktívneho odpočinku. Účastníci prieskumu, ktorí sa rozhodli pre osamotenejšie outdoorové aktivity, ako je rybolov, však vyjadrili väčšie znepokojenie nad súčasným stavom životného prostredia.
Jednou z výhod častého pobytu v prírode, ktorú zdôrazňujeme, je to, že deti, ktoré majú silné spojenie s prírodou, sa budú v budúcnosti pravdepodobne chcieť starať o životné prostredie,“ vysvetlila Kathryn Stevenson.
Je potrebné poznamenať, že výsledky štúdie nenaznačujú, že deti môžu zostať bez dozoru. Je veľmi dôležité kontrolovať ich činnosť, pretože kvôli ich neskúsenosti môžu založiť požiar, naraziť na nebezpečné zvieratá, jesť jedovaté rastliny a dostať sa do mnohých ďalších problémov. Je dôležité oboznámiť mladšiu generáciu s prostredím, pretože, ako to vedci tvrdia, „dnes sa deti viac orientujú v druhoch Pokémona, a nie v druhoch zvierat a rastlín“. Vďaka tomu všetkému musí byť deťom poskytnutý čas, aby boli sami s prírodou.
Vedci sa domnievajú, že rybolov a ďalšie outdoorové aktivity zlepšujú „zjednotenie s prírodou“
Skutočnosť, že dlhodobý pobyt v prírode učí ľudí, aby sa o ňu starali, sa preukázala aj v priebehu vedeckej práce, ktorej výsledky boli uverejnené v časopise The Wildlife Society. Podľa štatistík sa ľudia, ktorí sa rozhodli pre kariéru spojenú s prírodou, starajú o životné prostredie viac ako ktokoľvek iný. Môžete si myslieť, že iba kariéra biológa, lesníka atď. súvisí s prírodou. Mnohí rybári a poľovníci sú však tiež aj horlivými ochrancami prírody. Väčšina z nich napokon pomáha udržiavať rovnováhu populácií v živočíšnej ríši a znižuje počet druhov, ktoré predstavujú nebezpečenstvo pre ohrozené zvieratá.
Prínos prechádzok v prírode
Vedci vo všeobecnosti vidia iba výhody v prírode. Výskum ukázal, že ak človek dokáže byť v prírode 20 až 30 minút denne najmenej trikrát týždenne, hladina kortizolu v krvi, známejšia ako stresový hormón, sa významne znižuje. Čiže aj prínos pobytu v prírode pre zdravie detí, je v súčasnom svete veľmi dôležitý…
https://www.biosferaklub.info/lesoterapia-alebo-preco-castejsie-chodit-do-lesa/
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info