Jeden z bádateľov skutočnej minulosti povedal zaujímavé informácie na základe knihy vydanej v USA v druhej polovici 19. storočia, ktorú mal to šťastie kúpiť v origináli, t. j. bez toho, aby cenzori zmenili jej text pri jej následných dotlačiach. Ide o knihu s názvom „HISTORY. TORONTO AND COUNTY OF YORK“, ktorá bola vydaná v roku 1885 v Toronte vydavateľstvom BLACKETT ROBINSON PUBLISHERS.
A prvá kapitola tejto knihy je venovaná histórii Kanady a jej obyvateľov. A táto kapitola obsahuje veľmi zaujímavé informácie, ktoré úplne vyvracajú mýty oficiálnej histórie týkajúce sa Severnej Ameriky. Pretože sa v nej píše, že indiánske obyvateľstvo Severnej Ameriky prišlo do týchto krajín z Ázie oveľa neskôr ako vysoko rozvinutá civilizácia bielych ľudí, ktorí tu žili pred nimi a ktorí si postavili mestá, pevnosti a chrámy.
Kniha je dostupná aj online: „HISTORY. TORONTO AND COUNTY OF YORK, obsahujúca stručný prehľad dejín kanadského domínia, dejiny mesta Toronto a okresu York s popismi miest, obcí, dedín, kostolov, škôl, všeobecnými a miestnymi štatistikami, biografickými náčrtmi atď. Zväzok 1.“ Jej autorom je istý Mulvaney, Charles Pelham (1835 – 1885) a táto kniha je vo verejnej doméne v knižnici v Toronte v Kanade.
Mulvaney, Charles Pelham študoval históriu okresu Brant v Ontáriu (1883) a napísal dielo „Stručná história Kanady a kanadského ľudu“, ktoré sa objavilo v publikáciách „História okresu Peterborough v Ontáriu“ (1884) a „História okresu Toronto a York v Ontáriu“ (1885). Jeho najdôležitejším dielom však bolo Toronto: Minulosť a súčasnosť; „Sprievodca mestom“ (1884), napísaný na počesť 50. výročia mesta. Ako referenčný zdroj pre Toronto v 80. rokoch 19. storočia sa toto dielo ukázalo ako veľmi cenné, pretože obsahuje množstvo informácií o sociálnych, ekonomických a politických inštitúciách mesta, ako aj o mnohých jeho významných obyvateľoch, uliciach a budovách. Mulvaneyho poslednou významnou publikáciou bola kniha Dejiny severozápadného povstania z roku 1885 (1885). Takže autor tejto knihy je skutočná historická postava.
V knihe sa píše: „História Kanady je históriou troch rás: Indiánov, Francúzov a anglicky hovoriacich prisťahovalcov z Britských ostrovov alebo susednej republiky. Indiánske kmene sa po stáročia potulovali po panenských lesoch územia dnešného kanadského domínia, čo môžeme odhadnúť len na základe odborných odhadov v našich prehistorických záznamoch. Rovnako ako iné nižšie ľudské rasy, ani oni nemajú žiadne záznamy, žiadne anály o svojej vlastnej minulosti; ale rasové dôkazy, ktoré sa vryli do kože a kostry, zrejme poukazujú na ázijský pôvod. V časti Severnej Ameriky južne od súčasného štátu New York sa zdá, že súčasná rasa Indiánov nahradila oveľa civilizovanejšiu rasu, staviteľov opevnených miest a stálych chrámov, ktorí boli dobre oboznámení s používaním kovov. Ale keď v šestnástom storočí kresťanskej civilizácie francúzske a anglické námorné podnikanie, zrodené z oživenia klasickej literatúry, objavilo alebo znovuobjavilo túto krajinu, indiánska rasa v Kanade ešte nepokročila za civilizáciu doby kamennej…“
Existuje teda informačná „stopa“ o existencii vysoko rozvinutej civilizácie v minulosti na území Severnej Ameriky. Pretože autor tejto faktografickej knihy nemohol toto všetko len tak napísať, ale opieral sa na vtedy známe fakty. Ešte v 19. storočí, pred druhou fázou totálneho falšovania dejín, realizovaného v záujme nového „centra sveta“ – londýnskeho City, boli známe pozostatky týchto pevností, miest a chrámov, ktoré osídlili kolonisti z Európy.
Stalo sa to po „tartárskej lokálnej povodni“, ktorú spomína A. Kircher vo svojich knihách. A zrejme sa tak stalo niekde v období rokov 1492 – 1502, keď zanikla nielen sibírska védska metropola, ale aj jej mestá nachádzajúce sa na Aljaške a v iných častiach Severnej Ameriky. Na Sibíri aj v Severnej Amerike len niekoľko kočovných ázijských kmeňov dokázalo prežiť katastrofu a osídliť tieto opustené krajiny. A teraz ich falšovatelia nazývajú „domorodým obyvateľstvom“ týchto krajín.
Ale zjavne to neboli oni, kto postavil pyramídy a iné megalitické stavby skryté oficiálnou vedou na týchto územiach, o niektorých z nich sme hovorili v predchádzajúcich článkoch. Keďže v čase znovuobjavenia Ameriky Európanmi tieto kmene nepoznali ani železo, t.j. boli na úrovni „doby kamennej“.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info