Vasilij Markovič Florinskij (1834 – 1899) prežil 65 rokov. Vyštudoval lekársku chirurgickú akadémiu v Petrohrade. Brilantné schopnosti absolventa boli zaznamenané a čoskoro získal titul profesor. Ale na cestu nesmrteľnosti sa nedostal vďaka svojím lekárskymi znalostiam a schopnostiam, ale archeológia sa stala jeho osudom a všestrannou vášňou. Presnejšie, porovnávacia archeológia.
22. júla 1888 bola v Tomsku slávnostne otvorená Imperátorská univerzita. Bol to veľký sviatok vedy, ktorá sa vtedy pevne zakorenila na obrovskej Sibíri. Vasilij Florinskij vložil celú svoju dušu do veci národného vzdelávania. Okrem toho zorganizoval na univerzite archeologické múzeum a vykonal veľa pre štúdium vtedy pre vedu neznámych starožitností pochádzajúcich zo sibírskych mohýl.
Práca V.M. Florinského „Prvobytní Slovania po pamiatkach ich prehistorického života“, publikovaná v Tomsku v roku 1894, je dnes málo známa, ale hlboká a významná. Jeho úvahy o kolíske árijskej národnosti, o presídlení Árijcov zo Strednej Ázie a cestách tohto presídlenia, o príbuznosti ázijských Skýtov s európskymi ohromujú nielen hĺbkou poznania, ale aj nezvyčajným výkladom historických faktov. Poskytol informácie o osídlení Európy Árijcami, osvojení severných morí Venétmi a prinútil zamyslieť sa nad analýzou príčin oslabenia pobaltských Slovanov… Témy porovnávacej archeológie v diele V.M. Florinského sú mnohostranné a hlboké. Jeho veľkou zásluhou pre vedu je, že vďaka svojej erudícii a všestrannosti vedomostí dáva odpovede na pálčivé otázky ruskej histórie.
Veľký ruský vedec hľadal a našiel odpoveď na otázku: ktorým národom a ktorej rase patria tisícky starých mohýl roztrúsených po širokých priestoroch Sibíri. Odpoveď V.M. Florinského bola jasná a jednoznačná: najstaršia populácia Sibíri patrila k árijskej rase a presnejšie ku kmeňom, ktoré sa neskôr stali v dejinách známymi pod menom Slovania.
V.M. Florinskij vykonal obrovské množstvo práce porovnávajúc archeologické nálezy Tróje, jadranských Venétov (Venéti – Venédi patria so skupiny Slovanov) a tiež pobaltských Venétov s nálezmi v mohylách na severe a juhu Ruska. Vedec Florinskij dokázal, že lebky v sibírskych mohylách a pohrebiskách jadranských a pobaltských Venétov, patria k rovnakej slovanskej árijskej rase. Podobnosť nájdených predmetov z domácnosti, ornamentov, riadu venétskych – presnejšie slovanských území, s predmetmi zo sibírskych mohýl, bola taká presvedčivá, že neexistovala žiadna pochybnosť, že ide o historickú existenciu rôznych vetví jedného silného árijského národa – Proto – Slovanov.
Mimochodom, V.M. Florinskij cituje svedectvá Ptolemaia, ktorý ešte v roku 140 nazýval Slovanov Slovanmi. Mnohí súčasní vedci pripisujú vznik historického konceptu „Slovanov“ až do V. – VI. storočia nášho letopočtu. Ale V.M. Florinskij ako jazykovedec, ovládal aj Sanskrit, latinský jazyk a mnohé európske jazyky, čo mu pomohlo priblížiť sa k vyriešeniu problému árijskej pravlasti.
Venéciu – Benátky založili Slovania
V.M. Florinskij píše, že jadranskí alebo talianskí Slovania – Venéti, ktorí boli súčasťou aliancie trójskych kmeňov, opustili Tróju a založili jedno z najzáhadnejších miest na svete – Benátky a tiež Padovu a stali sa súčasťou Rímskej ríše.
„…Pamätám si Venéciu, ktorú ako mesto (po Petrohrade) mám najradšej. Pri pohľade na ticho kĺzajúce sa gondoly po zelenej vode kanálov, preplnený dojmami zo stretnutí s dielami veľkých umelcov veneciánskej školy som premýšľal o zakladateľoch mesta na koloch (mimochodom privezených z Uralu) – o našich predkoch Venétoch. V katedrále svätého Marka sa cítite pripútaní nielen k byzantskej kultúre, ale aj ku kultúre Kyjevskej Rusi.“
Aj vďaka dielu V.M. Florinského sme sa dozvedeli, akú veľkú úlohu zohrali Slovania pri formovaní Európy. Ešte Július Cézar v I. storočí vo svojich zápiskoch „O galskej vojne“ opísal Venétov. Podľa jeho svedectva boli viac známi ako národy Galie, Belgicka, Británie a Nemecka. Viedli rozkvitajúci morský obchod, mali výbornú flotilu, dobre opevnené mestá.
„Venéti, podľa svedectva Júliusa Cézara,“ píše V.M. Florinský, „nielenže neustupovali Gálii, ale v niektorých ohľadoch ju predbehli. Rovnako ako súčasná Veľká Británia, držali vo svojich rukách severný morský obchod. Všetky mestá Venétov boli rozmiestnené tak, že na konci mysov ponárajúcich sa do mora, boli nedostupné pre vojská, pretože príliv, ktorý prichádzal, úplne prerušil spojenie s pevninou. A lode mohli priplávať k hradbám iba počas prílivu a pri odlive uviazli na plytčine.“ V.M. Florinský poznamenáva, že popis venétskych – slovanských miest Cézarom nám umožňuje vytvoriť paralelu a pochopiť, prečo boli takmer všetky ruské mestá vybudované na mysoch, alebo sútoku dvoch riek.
V.M. Florinský píše ďalej o osude talianskych Venétov a zvlášť zdôrazňuje, že zlúčenie s Rímom prebehlo nenápadne, bez krvavých prevratov. Venéti získali právo na rímske občianstvo a ich región sa stal neoddeliteľnou rímskou provinciou. Dôvodom nestabilnosti týchto Venétov, rovnako ako v Gálii, bola izolácia ich krajiny od zvyšku hlavnej masy ich slovanského národa a skoré fascinovanie pozlátkom cudzej civilizácie. Dejiny sa opakujú a niečo podobné sa deje aj dnes so slovanskými národmi v strednej a východnej Európe.
Tragická história postihla aj pobaltských Slovanov, ktorí čelili nemeckému náporu viac ako 1000 rokov. V.M. Florinský si zadal otázku: „Akým spôsobom mohla táto početná a silná vetva slovanského národa tak rýchlo (X.-XI. storočie) zoslabnúť a ustúpiť miesto nemeckým kmeňom?
V.M. Florinský spomína niekoľko dôvodov, ktoré viedli k zničeniu Slovanov:
- Zbavenie Slovanov vlastníctva pôdy pod rôznymi zámienkami.
- Násilná germanizácia, ktorá šla ruka v ruke s násilným šírením katolicizmu.
- Obmedzovanie práv Slovanov v porovnaní s inými národmi.
- Systematickým osídľovaním Nemcami odobratých, alebo opustených slovanských regiónov.
Inými slovami, išlo o umelo vykonávanú genocídu rozdrobených slovanských kmeňov, ktoré sa nedokázali spojiť do jedného štátu. V.M. Florinský píše: „Prečo pobaltskí Slovania X.-XII. storočia tak zoslabli, že takmer okamžite stratili schopnosť odolávať Germánom? To nie je možné vysvetliť ani kresťanstvom, ktoré prijali, ani obdivom ku germánskej kultúre… Aby bolo možné zlomiť a vykoreniť národnosť, je potrebné najprv oslabiť ich počet a duchovnosť a následne prijímať opatrenia k nútenej asimilácii. Týmto spôsobom sa uskutočnil proces eliminácie pobaltských Slovanov.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info