Jamal je polostrov, ktorý sa nachádza v Jamalsko-neneckom autonómnom okruhu na severozápadnej Sibíri. Rozkladá sa na dĺžke približne 700 km a šírke dosahujúcej až 240 km. Rozloha polostrova je asi 115 000 km².
V roku 2015 jeden z jamalských rybárov A. Čeremin vyšiel nakopať červíky na rybolov a objavil pár kilometrov od Salechardu na brehu rieky Ob poklad s kultúrnymi predmetmi, ktorý vedci prisúdili kultúre Skýtov a Sarmatov, čo vlastne znamená – predkov súčasných Rusov. Celkovo bolo objavených 25 predmetov vrátane bronzových zrkadiel, dvoch čaší a tajomných strieborných diskov, ktorých vek vedci určili na 4 000 rokov. Všetky tieto predmety rybár odovzdal vedcom.
Jedinečnosť všetkých týchto predmetov spočíva v tom, že ich presné analógy sa nikde inde nenachádzajú. Podobné predmety, ale nie analogické, boli objavené archeológmi iba v pohorí Altaj v ženských mohylách z 5. až 3. storočia pred naším letopočtom.
Tento poklad obsahuje niekoľko okrúhlych liatych bronzových diskov – zrkadiel, ktoré vedci podozrivo rýchlo pripísali indickej kultúre 6. až 3. storočia pred našim letopočtom. Zaujímavé, že práve na Sibíri a Altaji bolo nájdených 6 diskov a v Indii a ďalších krajinách zatiaľ ani jeden. Táto skutočnosť nás núti vážne uvažovať o správnosti záverov vedcov.
Disky, ktoré sa našli v ústi sibírskej rieky Ob a jej prítoku rieky Kazym nie sú podobné na nič nájdené predtým. Nemajú stopy nitov, dier, pántov alebo háčikov. Navyše bronzové disky z Kazymu sa ukázali odliate a nie kované a obrázok bol vygravírovaný a nie vyrazený. To znamená, že je zrejmé použitie úplne odlišných technológií. A to nie je všetko.
Ukazuje sa, že na diskoch z kazymského nálezu nie je kresba nanesená symetricky, ako na iných nálezoch, ale do kruhu. Jedna z nich napríklad zobrazuje páriace scény mýtických rohatých koní s rozvetvenými chvostami. Najprv bitka žrebcov o kobylu, potom znovu zjednotenie páru pri kvete oltári a nakoniec záverečná scéna lásky dvoch žrebcov a kobýl. Na inom disku majú kone hlavy dravých vtákov a na treťom hlavy vodného vtáctva. Umelecký štýl, v ktorom sú tieto obrazy vyobrazené nie je popísaný nikde vo vedeckej literatúre.
To všetko skôr znamená, že nájdené predmety patrili úplne inej kultúre, odlišnej od všetkých známych historickej vede. A to mohlo spôsobiť vedcom ťažkosti pri identifikácii tejto neznámej kultúry.
Peter Šulga, vedecký pracovník Ústavu archeológie a etnografie zdôraznil, že nález zrkadiel v kazymskom poklade ukazuje, že v západnej Sibíri do 3. storočia pred našim letopočtom sa sformovala určitá záhadná kultúra, pretože sa také disky na tomto území alebo ich kópie na iných miestach nenašli. Je ešte viac prekvapujúce, že taký bohatý súbor predmetov bol nájdený na jednom mieste blízko polárneho kruhu.
Vedcom sa samozrejme dá porozumieť, pretože až donedávna bol názor, ktorý do oficiálnej histórie vniesli nemeckí historici, ktorí napísali dejiny dynastie Romanovcov na ich osobné pozvanie, považovaný za „konečnú pravdu“. A títo nemeckí historici tvrdili, že Sibír bola údajne vždy riedko osídlená a divoká oblasť.
Je však prekvapujúce, že dokonca aj teraz, keď sa v Rusku sprístupnilo veľa stredovekých atlasov a máp Veľkej Tartárie, ktorej metropolou bola Sibír, väčšina historikov a archeológov odmietla komentovať predmety tohto pokladu a nazvala ich výsledkom dovozu z iných regiónov. Ale z ktorých, ak presné analógy k týmto predmetom nikde neexistujú a boli vyrobené pomocou úplne odlišných technológií a pomocou jedinečného umeleckého štýlu…
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info