Tajné vesmírne programy, ktoré skúmajú vesmír už 70 rokov, znejú bežnému človeku, zvyknutému veriť iba oficiálnym informáciám, nemožné. Existujú však dôkazy, že to nie sú len prázdne reči.
V 20. rokoch 20. storočia fyzik Thomas Brown zdokumentoval jav, pri ktorom dostatočne nabitý asymetrický kondenzátor pociťuje priťahovanie smerom k svojmu kladnému pólu. To nevyžaduje žiadne pohyblivé časti, žiadne spaľovanie ani prúdenie, len náboj. Brown to demonštroval v atmosfére a potom vo vákuu, aby eliminoval iónový vietor. Potom pod vodou, aby eliminoval vzduch ako médium. Výsledky boli zdokumentované v britskom patente 300311 z roku 1928.
V roku 1952 Brown predstavil Pentagonu projekt Winterhaven – podrobný technický návrh na vytvorenie elektrogravitického vozidla v tvare disku. Použitím rozdielu potenciálov vysokého napätia na interakciu s lokálnym gravitačným poľom by takéto vozidlo mohlo súčasne generovať vztlak a ťah.
V roku 1956 výskumná organizácia Aviation Studies International publikovala odtajnenú správu letectva s názvom „Elektrogravitačné systémy“. Uvádzala 14 hlavných amerických leteckých dodávateľov: Convair, Glenn Martin, Sperry, Lear a ďalších. Správa uvádzala, že všetky tieto spoločnosti aktívne vyvíjajú elektrogravitačné systémy. Táto oblasť bola v tom čase označovaná za „jednu z najvýznamnejších v leteckom priemysle“.
Od roku 1957 však publikovanie dokumentov na túto tému náhle prestalo a neobjavili sa žiadne vedecké práce. Vysvetľuje sa to tým, že v tom čase sa táto technológia už začala používať v praxi a vytvorené tajné vesmírne programy už začali využívať antigravitáciu na vesmírne lety, o čom nechceli ľuďom hovoriť. O tom rozpráva veľa insiderov (človek, ktorý patrí do určitej uzavretej skupiny, organizácie alebo firmy. Osoba disponujúca dôvernými údajmi, ktoré nie sú prístupné verejnosti.).
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info