Menu

Kategórie

Naši partneri

Flag Counter
TOPlist

Ako sa príroda pomstila Číne za genocídu vrabcov

V roku 1958 čínsky vodca Mao Ce-tung podpísal historický dekrét o likvidácii všetkých potkanov, múch, komárov a vrabcov. Iniciátorom tejto masovej kampane bol vtedajší minister školstva, biológ Zhou Jian, ktorý bol presvedčený o tom, že masová likvidácia vrabcov a potkanov bude viesť k veľkým výnosom a nebývalému rozkvetu poľnohospodárstva.

Presadzovala sa téza, že Číňania nemôžu plne potlačiť potravinovú krízu, pretože poľnohospodárske plodiny „priamo na poliach požierajú nenásytné vrabce“. Minister Zhou Jian presvedčil členov strany, že Fridrich Veľký vo svojej dobe uskutočnil podobnú kampaň a jej výsledky boli impozantné. Mao Ce-tunga nebolo treba dlho presviedčať. Svoje detstvo prežil na dedine a počul o tradičnom boji roľníkov so škodcami. Dekrét s radosťou podpísal a čoskoro sa po celej krajine Číňania rozbehli  bojovať s predstaviteľmi malých živočíchov.

S muchami, komármi a potkanmi sa žiadne výnimočné výsledky nedosiahli. Potkany prispôsobené na prežitie v akýchkoľvek podmienkach, vrátane jadrovej zimy, sa nedali úplne vyhladiť. Muchy a komáre si takmer nevšimli vyhlásenú vojnu a preto si všetko odniesli vrabce.

Najprv sa ľudia snažili tráviť a loviť vrabce, ale takéto metódy boli neúčinné, preto sa rozhodli vrabce vyčerpať. Každý Číňan sa snažil vrabce vystrašiť, a tým ich nútili zostať vo vzduchu čo najdlhšie. Seniori, študenti, deti, muži, aj ženy od rána do noci mávali zástavkami, búchali na panvice, kričali, pískali, a tým nútili vrabce lietať od jedného človeka k druhému. Metóda sa ukázala účinná, pretože vrabce sa nemohli nachádzať vo vzduchu viac ako 15 minút. Vyčerpané vrabce padali na zem, kde ich zabili a hádzali na obrovské kopy.

Samozrejme, že pod úder sa dostali nielen vrabce, ale v zásade všetky malé vtáky. Pre väčšiu inšpiráciu, už aj tak plne nadšených Číňanov, sa v tlači uverejňovali fotografie mnohometrových hromád  mŕtvych vrabcov. Bolo bežnou praxou uvoľniť žiakov zo škôl, rozdať im praky a poslať ich strieľať všetkých malých vtákov a ničiť ich hniezda. Najúspešnejším žiakom – lovcom sa udeľovali diplomy.

Len za prvé tri dni kampane bolo v dvoch mestách v Pekingu a Šanghaji zabitých takmer milión vtákov. A takmer za rok priniesla táto aktívna činnosť smrť približne dvom miliardám vrabcov a iných malých vtákov. Číňania sa radovali a oslavovali víťazstvo. Na potkany, muchy a komáre si už nikto nespomenul. Likvidovať vrabcov bolo oveľa veselšie.

Žiadnych osobitých odporcov táto kampaň medzi vedcami a ochrancami prírody nemala. Je to pochopiteľné, pretože protest a námietky by boli vnímané ako protistranícke. Koncom roku 1958 v Číne nezostali takmer žiadne vtáky. Masmédia hlásali o neuveriteľnom úspechu krajiny a Číňania sa opájali pýchou. Nikto nepochyboval o správnosti rozhodnutia strany.


V roku 1959 sa „v Čínskej zóne bez vtákov“ dosiahla bezprecedentná úroda poľnohospodárskych plodín. Dokonca aj prípadní skeptici boli nútení pripustiť, že opatrenia proti vrabcom priniesli pozitívne výsledky. Samozrejme, všetci si všimli, že sa výrazne zvýšil počet rôznych druhov húseníc, kobyliek, vošiek a iných škodcov, ale pri pohľade na objemy úrody plodín to bolo bezvýznamné.

Následky absencie vtákov v plnej miere mohli Číňania vidieť až o rok neskôr. V roku 1960 sa škodcovia poľnohospodárskych plodín rozmnožili do takej miery, že bolo ťažké rozoznať, akú plodinu práve požierajú. Číňania boli v šoku. Teraz zasa celé školy a závody uvoľňovali zo štúdia a práce, aby zbierali húsenice, ale všetky opatrenia boli úplne zbytočné. Vôbec prirodzene regulovaný (predtým to robili vtáky) hmyz, sa množil neskutočným tempom. Za krátke obdobie zožrali celú úrodu plodín a začali ničiť lesy.

V krajine nastúpil naozajstný hlad. Z televíznych obrazoviek sa pokúšali „kŕmiť“ národ tým, že všetko sú to iba dočasné ťažkosti a čoskoro bude všetko v poriadku. Ale zo sľubov sa nenaješ. Hlad bol vážny, ľudia zomierali vo veľkom počte. Jedli sa kožené veci, tie isté kobylky a dokonca sa vyskytoval aj kanibalizmus. V krajine nastala panika a dokonca aj medzi členmi strany. Podľa najkonzervatívnejších odhadov zomrelo v dôsledku hladomoru v Číne  približne 30 miliónov ľudí.

Vedenie krajiny si nakoniec pripomenulo, že všetky problémy začali vyhladzovaním vrabcov. Na pomoc sa obrátilo k Sovietskemu Zväzu, Kanade a naliehavo žiadali, aby im urýchlene poslali vtáky. Sovietska a kanadská vláda zareagovala na žiadosť a vrabcov posielali celými vagónmi. Následne začali v Číne zlaté časy pre vrabce, pretože nikde na svete nebola taká bohatá potravinová základňa, ako neuveriteľná populácia hmyzu, ktorá pokryla Čínu. V súčasnosti panuje v Číne pozorný vzťah k vrabcom.

Môžeme sa pousmiať nad skúsenosťami Číňanov s vrabcami, ale niečo podobné sa dnes deje s včelami, ktoré vymierajú po celom svete. Zámerne ich nikto neničí, ale vymieranie včiel pokračuje…

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie