Neurolingvistka a experimentálna psychologička, doktorka filológie a biológie Tatiana Černigovská vysvetľuje prečo „Google“ a online vzdelávanie nie je tak užitočné, ako sa zdá.
„Myslíme si, že aké je dobré mať k dispozícii možnosť diaľkového učenia – veď nám to umožňuje prístup ku všetkému na svete. Ale práve takéto učenie si vyžaduje starostlivý výber toho, čo si treba vziať a čo už nebrať. Napríklad, nedávno som kúpila avokádo a chcela som urobiť omáčku, ale zabudla som, ako ju mám pripraviť. Čo som urobila? Samozrejme, klikla som na Google a za pol sekundy som mala odpoveď. Ale je zrejmé, že ide o nedôležitú informáciu. Pokiaľ budem potrebovať vedieť, akú gramatiku mali Sumeri, tak posledné miesto, kam pôjdem, bude Wikipédia. Znamená to, že mi stačí vedieť, kde hľadať. Tu sa nastoľuje nepríjemná, ale dôležitá otázka: nakoľko nás digitálne technológie menia?
Akékoľvek učenie stimuluje náš mozog. Dokonca aj idiotské. Pod slovom učenie nemám na mysli sedenie v triede a čítanie učebníc, ale mám na mysli akúkoľvek prácu, ktorú vykonáva mozog, a ktorá je pre neho zložitá. Umenie sa prenáša z majstra na študenta, od osobnosti k osobnosti. Nie je možné učiť sa kuchárskemu umeniu z knihy. Mám takú skúsenosť, že som bola na návšteve u priateľovej matky a tá urobila koláče, ktoré sa jedia iba v nebi. Nechápem, ako ich bolo možné tak upiecť. Hovorím jej: „Nadiktujete mi, prosím, recept“. Ona nadiktovala, ja som si to zapísala a do bodky vyplnila… a všetko vyhodila do koša! Nebolo to možné jesť.
…
Chuť k čítaniu zložitej literatúry nie je možné vytvoriť na diaľku. Človek sa ide učiť umeniu ku konkrétnemu človeku preto, aby si sadol na intelektuálnu ihlu a chytil vášeň. Veľa faktorov elektróny neprenesú. Aj keď sú tieto elektróny prenášané vo formáte videa, aj tak to nie je ono. Nech sa páči, nech 500 miliárd ľudí dostane diaľkové vzdelanie. Ale je potrebné, aby stovky z nich dostalo tradičné obyčajné vzdelanie. Prednedávnom mi bolo povedané, že je už prijaté riešenie, že deti čoskoro vôbec nebudú písať voľnou rukou, ale už iba na počítačovej klávesnici. Písmo, to je jemná motorika nielen pre ruky, ale motorika zručnosti, ktorá je prepojená najmä s rečou a sebaovládaním.
…
Existujú určité pravidlá, ktoré súvisia s kognitívnym a kreatívnym myslením. Jedno z nich je, že treba odstrániť kognitívne ovládanie: prestať sa obzerať a báť sa chýb, nepozerať, ako to robia susedia, prestať si vyčítať: „Ja to nedokážem, ja to neviem, nestojí to za to ani to skúsiť, som nedostatočne pripravený.“ Nechajte myšlienky tiecť, ako tečú. Samé pritečú, kde je to potrebné. Mozog by nemal byť zaneprázdnený výpočtovou prácou ako kalkulačka.
…
V niektorých firmách, ktoré si to môžu dovoliť (viem o niekoľkých v Japonsku), si najímajú do práce človeka, ktorý je absolútne hippie správaním. Všetkým prekáža, všetkých nenávidí, dostáva peniaze za nič, nechodí v obleku, ako je predpísané, ale v nejakých odraných džínsach. Posadí sa, kde to nie je povolené, všetko prehádže, fajčí tam, kde nikto nesmie a on môže a vyvoláva u všetkých silnú negatívnu reakciu. A potom zrazu hovorí: „viete, toto je potrebné takto, toto tu a toto tam.“ Výsledkom je zisk 5 miliárd pre firmu…“
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info